Gigantické vesmírne bubliny zakrývajú Mliečnu dráhu. Sú uprostred nej a nikto doteraz nevedel, čo tam robia

Vedec z Tokijskej metropolitnej univerzity objasnil pôvod dvoch gigantických bublín obklopujúcich centrum Mliečnej dráhy. Vinníkom má byť čierna diera uprostred našej domovskej galaxie, na tému upozornil v tlačovej správe portál Phys.

Obrovské bubliny uprostred Mliečnej dráh

V roku 2010 skupina astronómom objavila obrie, symetrické bubliny tiahnuce sa nad a pod galaktickou rovinou do vzdialenosti 25 000 svetelných rokov do každej strany od stredu Mliečnej dráhy. Ide o tzv. Fermiho bubliny, ktoré boli objavené prostredníctvom gama observatória Fermi.

Fermiho bubliny (červená) a eROSITA bubliny (tyrkysová). Predehl et al., Nature, 2020

Ako sme ťa informovali v samostatnom článku, v roku 2020 potom iná skupina vedcov objavila masívne röntgenové bubliny plné horúcich plynov, pričom každá z objavených bublín vychádza z galaktického stredu a rozprestiera sa do obrovskej vzdialenosti nad a pod galaktickú rovinu (rovina, v ktorej sa nachádza väčšina hmoty galaxie v tvare disku).

Ako už z uvedeného vyplýva, objavené bubliny svojim tvarom pripomínajú presýpacie hodiny a vykazujú nápadnú podobnosť s Fermiho bublinami.

Údaje získané z teleskopu eROSITA však ukázali, že vtedy novoobjavené bubliny s názvom „eROSITA“ (identický názov s teleskopom) sú omnoho väčšie a siahajú až do vzdialeností  90 000 svetelných rokov, pričom každá z nich má veľkosť 45 000 svetelných rokov. Pre zaujímavosť, galaktický disk Mliečnej cesty má veľkosť približne 100 000 svetelných rokov.

Schéma znázorňujúca bubliny eROSITA (žltá) a Fermi (fialová). Predehl et al., Nature, 2020

Ako o pôvode Fermiho bublín, tak i pôvode bublín eROSITA sa do dnešných dní viedli iba dohady. Všetko však mení výskum fyzika Yutaki Fujita publikovaný v periodiku Monthly Notices of the Royal Astronomical Society. V ňom vedec prišiel s jedným vysvetlením, ktoré objasňuje existenciu oboch druhov gigantických vesmírnych bublín.

Za vznikom stojí supermasívna čierna diera

Podľa Fujitových zistení je najpravdepodobnejším vinníkom vietor z čiernej diery dosahujúci rýchlosť až 1000 km/ s. Nejde však o klasický vietor, ako poznáme tu na Zemi, ale o prúd vysoko nabitých častíc pohybujúcich sa smerom von od čiernej diery už dlhých 10 miliónov rokov.

Schéma znázorňujúca štruktúru obklopujúcu Fermiho bubliny. Y. Fujita, MNRAS, 2022

Ako sa tieto častice šíria smerom von do vesmíru, zrážajú sa s medzihviezdnym médiom (halo plyn v Mliečnej dráhe) a vytvárajú rázovú vlnu, ktorá sa odráža späť smerom do bublín. Tieto „spätné rázové vlny“ zahrievajú materiál vo vnútri bublín, čo spôsobuje ich žiarenie v rádiovom spektre a spektre gama, píše portál ScienceAlert.

Kriticky dôležité je aj zistenie, že „okamžitá explózia v centre Mliečnej dráhy nedokáže reprodukovať profily namerané observatóriom Fermi“. Uvedené jednak prikladá misku váh na stranu scenára o stálych vetroch generovaných čiernou dierou, ale taktiež vyvracia možnosť, že vznikli aktivitou, pri ktorej došlo k zrodu obrovského množstva hviezd, čo bola doposiaľ preferovaná hypotéza.

Smer prúdenia vetra čiernej diery SGR A*. Tokyo Metropolitan University

Všetko teda nasvedčuje tomu, že za gigantickými gama bublinami, ktoré obklopujú Mliečnu dráhu stojí supermasívna čierna diera Sagittarius A* sídliaca v jej srdci. Navyše, vetry predpovedané vo Fujitových simuláciách sa zhodujú s odtokom aktívnych galaktických jadier, ktoré pozorujeme v iných galaxiách, a o ktorých sa predpokladá, že regulujú rast galaxií a ich centrálnych čiernych dier

Čítajte viac z kategórie: Novinky