Vedec z Tokijskej metropolitnej univerzity objasnil pôvod dvoch gigantických bublín obklopujúcich centrum Mliečnej dráhy. Vinníkom má byť čierna diera uprostred našej domovskej galaxie, na tému upozornil v tlačovej správe portál Phys.

Obrovské bubliny uprostred Mliečnej dráh

V roku 2010 skupina astronómom objavila obrie, symetrické bubliny tiahnuce sa nad a pod galaktickou rovinou do vzdialenosti 25 000 svetelných rokov do každej strany od stredu Mliečnej dráhy. Ide o tzv. Fermiho bubliny, ktoré boli objavené prostredníctvom gama observatória Fermi.

Ako sme ťa informovali v samostatnom článku, v roku 2020 potom iná skupina vedcov objavila masívne röntgenové bubliny plné horúcich plynov, pričom každá z objavených bublín vychádza z galaktického stredu a rozprestiera sa do obrovskej vzdialenosti nad a pod galaktickú rovinu (rovina, v ktorej sa nachádza väčšina hmoty galaxie v tvare disku).

Ako už z uvedeného vyplýva, objavené bubliny svojim tvarom pripomínajú presýpacie hodiny a vykazujú nápadnú podobnosť s Fermiho bublinami.

Údaje získané z teleskopu eROSITA však ukázali, že vtedy novoobjavené bubliny s názvom „eROSITA“ (identický názov s teleskopom) sú omnoho väčšie a siahajú až do vzdialeností  90 000 svetelných rokov, pričom každá z nich má veľkosť 45 000 svetelných rokov. Pre zaujímavosť, galaktický disk Mliečnej cesty má veľkosť približne 100 000 svetelných rokov.

Ako o pôvode Fermiho bublín, tak i pôvode bublín eROSITA sa do dnešných dní viedli iba dohady. Všetko však mení výskum fyzika Yutaki Fujita publikovaný v periodiku Monthly Notices of the Royal Astronomical Society. V ňom vedec prišiel s jedným vysvetlením, ktoré objasňuje existenciu oboch druhov gigantických vesmírnych bublín.

Za vznikom stojí supermasívna čierna diera

Podľa Fujitových zistení je najpravdepodobnejším vinníkom vietor z čiernej diery dosahujúci rýchlosť až 1000 km/ s. Nejde však o klasický vietor, ako poznáme tu na Zemi, ale o prúd vysoko nabitých častíc pohybujúcich sa smerom von od čiernej diery už dlhých 10 miliónov rokov.

Ako sa tieto častice šíria smerom von do vesmíru, zrážajú sa s medzihviezdnym médiom (halo plyn v Mliečnej dráhe) a vytvárajú rázovú vlnu, ktorá sa odráža späť smerom do bublín. Tieto „spätné rázové vlny“ zahrievajú materiál vo vnútri bublín, čo spôsobuje ich žiarenie v rádiovom spektre a spektre gama, píše portál ScienceAlert.

Kriticky dôležité je aj zistenie, že „okamžitá explózia v centre Mliečnej dráhy nedokáže reprodukovať profily namerané observatóriom Fermi“. Uvedené jednak prikladá misku váh na stranu scenára o stálych vetroch generovaných čiernou dierou, ale taktiež vyvracia možnosť, že vznikli aktivitou, pri ktorej došlo k zrodu obrovského množstva hviezd, čo bola doposiaľ preferovaná hypotéza.

Všetko teda nasvedčuje tomu, že za gigantickými gama bublinami, ktoré obklopujú Mliečnu dráhu stojí supermasívna čierna diera Sagittarius A* sídliaca v jej srdci. Navyše, vetry predpovedané vo Fujitových simuláciách sa zhodujú s odtokom aktívnych galaktických jadier, ktoré pozorujeme v iných galaxiách, a o ktorých sa predpokladá, že regulujú rast galaxií a ich centrálnych čiernych dier