Východná veľmoc sa chystá na okraj slnečnej sústavy. Nová sonda s AI prekoná aj Voyager

Plánovaná čínska sonda sa vydá na cestu, ktorú pred ňou podniklo len niekoľko vesmírnych misií – k hranici heliosféry a až do medzihviezdneho priestoru, upozorňuje SpaceNews. Predpokladá sa, že do roku 2049 dosiahne vzdialenosť 100 AU (1 AU je priemerná vzdialenosť Zeme od Slnka, teda približne 150 miliónov kilometrov) a do konca storočia by mohla prekročiť hranicu 1000 AU. Pre porovnanie, Voyager 1 – najvzdialenejší objekt vytvorený človekom – sa v súčasnosti pohybuje vo vzdialenosti približne 160 AU.

Zblízka preskúma to, čo žiadna iná

Hlavným vedeckým cieľom misie bude štúdium heliosféry, bubliny vytvorenej slnečným vetrom, ktorá obklopuje našu planetárnu sústavu. Vedci plánujú skúmať jej interakciu s medzihviezdnym prostredím, ako aj fenomény ako „vodíková stena“ – oblasť, kde sa slnečný vietor spomaľuje a stretáva s časticami z hlbokého vesmíru. Sonda bude taktiež analyzovať medzihviezdny prach, anomálne kozmické lúče a ďalšie exotické javy, ktoré môžu odhaliť nové poznatky o fungovaní nášho kozmického okolia.

Plánovaná sonda bude využívať rádioizotopový termoelektrický generátor (RTG) ako hlavný zdroj energie – podobne ako legendárne misie Voyager či New Horizons. Tieto generátory premieňajú teplo z rozpadu rádioaktívnych izotopov na elektrickú energiu, čo je kľúčové pre dlhodobú prevádzku v oblastiach, kde je slnečné svetlo nedostupné.

Pravdepodobne využije aj gravitačné manévre okolo Jupitera alebo iných planét, aby dosiahla potrebnú únikovú rýchlosť zo Slnečnej sústavy. V hre je aj možnosť sekundárnych prieskumov objektov Kuiperovho pásu, čo by znamenalo ďalšie unikátne vedecké príležitosti.

NASA/ESA/G. Bacon (STScI)

Zásadný problém vyrieši AI

Jedným z najväčších problémov misií do hlbokého vesmíru je obmedzená komunikácia. So zväčšujúcou sa vzdialenosťou sa čas potrebný na prenos signálu medzi sondou a Zemou predlžuje – v prípade 1000 AU môže oneskorenie dosiahnuť viac ako 11 hodín. To znamená, že operátori na Zemi nemôžu v reálnom čase reagovať na neočakávané situácie. Čínski vedci plánujú využiť pokročilé AI systémy na:

• Autonómne rozhodovanie – sonda sa bude musieť sama rozhodovať o vykonávaní vedeckých experimentov, navigácii či riešení problémov. AI umožní optimalizáciu trajektórie a autonómne plánovanie misie
• Efektívne spracovanie dát – AI pomôže vyfiltrovať nepotrebné údaje a odosielať na Zem len tie najdôležitejšie informácie, čím sa minimalizuje zaťaženie komunikačných kanálov. Okrem toho bude môcť komprimovať veľké objemy dát bez straty relevantných vedeckých detailov
• Monitoring stavu sondy – AI systémy budú nepretržite analyzovať stav hardvéru, detegovať potenciálne poruchy a v prípade potreby prijímať opatrenia na predĺženie životnosti misie

Čína už predtým experimentovala s využitím AI vo vesmíre. Napríklad pri nedávnej misii Chang’e-6, ktorá priviezla vzorky z odvrátenej strany Mesiaca, využila AI na autonómne snímanie povrchu. Plánuje sa tiež jej zapojenie do budúcich lunárnych projektov, ako Chang’e-8.

Čítajte viac z kategórie: Novinky