Každý, kto sa niekedy pozrel na nočnú oblohu nad veľkomestom, pozná typický svetelný smog. Bráni nám nielen pozorovať nebeské divadlo, má zásadný vplyv aj na človeka, ale aj na prírodné ekosystémy. Nový experiment ukázal, že umelé svetlo v noci výrazne stimuluje rast siníc (cyanobaktérií) v jazerách a ovplyvňuje kolobeh uhlíka v sladkovodných ekosystémoch. Na tému upozornil portál Phys.org.

Najväčší experiment

Doteraz však vedci vedeli len málo o tom, ako presne tento typ svetelného znečistenia vplýva na sladkovodné ekosystémy. Výskumný tím z Inštitútu sladkovodnej ekológie a vnútrozemského rybolovu (IGB) v Nemecku realizoval doposiaľ najväčší terénny experiment zameraný na vplyv svetelného znečistenia na jazerá.

Experiment prebiehal vo výskumnom zariadení LakeLab, ktoré pozostáva z 24 samostatných vodných nádrží, každá s objemom 1 300 metrov kubických. V pätnástich nádržiach boli rovnomerne rozdelené rôzne druhy planktónu – od rias, baktérií, jednobunkových organizmov až po malé kôrovce.

Water Research (2025) doi.org/10.1016/j.watres.2025.123315

Vplyv svetla na baktérie

Počas jedného mesiaca vedci osvetľovali desať nádrží svetlom s intenzitou typickú pre mestskú úroveň – od 0,06 luxov, až po 6 luxov, čo predstavuje najvyššie zaznamenané hodnoty. Zvyšných päť nádrží slúžili ako kontrolná skupina, ktorá nebola osvetlená.

Počet siníc a iných baktérií, ktoré využívajú svetlo bol v osvetlených nádržiach v priemere až 32-krát vyšší ako v tých, ktoré ostali v úplnej tme. Zistenia boli pre vedcov prekvapivé, pretože intenzita použitého svetla bola príliš nízka na to, aby umožnila fotosyntézu.

„Zistili sme však, že mnohé organizmy v jazerách sa riadia denným a nočným rytmom. V našej štúdii sme preukázali, že umelé svetlo v noci podporuje množenie siníc, známych aj ako modrozelené riasy, ktoré môžu produkovať toxíny. Svetelný smog zároveň stimuluje kolobeh uhlíka v sladkovodných ekosystémoch,“ uviedol výskumník z IGB, profesor Hans-Peter Grossart, spoluator štúdie, ktorá bola publikovaná v časopise Water Research.

Svetelné znečistenie totiž mení zloženie bakteriálnych spoločenstiev a zrýchľuje rozklad organických látok, čím ovplyvňuje celý ekosystém jazera. Výsledky štúdie tak naznačujú, že v budúcnosti bude potrebné zohľadniť svetelné znečistenie ako jeden z možných faktorov pri skúmaní neobvyklých a potenciálne nebezpečných nárastov siníc vo vodách.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia