V dôsledku nového koronavírusu zomrelo celkovo už viac ako 130 ľudí, pričom počet infikovaných stúpol už cez 6 000. V nedávnom článku sme ti priniesli niekoľko najčastejších odpovedí na otázky, ktoré trápia ľudí po celom svete, pričom sme sa pozreli aj na prostriedky, ktoré ťa môžu pred vírusom ochrániť.

Situácia sa vo svete každým dňom mení. Väčšina krajín prijíma aj rôzne preventívne opatrenia, ktoré by mali zabrániť ďalšiemu šíreniu tohto vírusu. Obavy sú však na mieste a svetové e-shopy či lekárne hlásia nedostatok zdravotníckych rúšok či respirátorov. Okrem pevninskej Číny sa koronavírus rozšíril aj do ďalších krajín ako Japonsko, Thajsko, Spojené štáty americké, Francúzsko, Nemecko, Vietnam či Južná Kórea.

Okrem toho už začali rušiť niektoré aerolínie všetky lety z a do Číny až do odvolania. Na tému koronavírusu sme sa preto pozhovárali s pracovníkom biomedicínskeho centra SAV, pánom Borisom Klempom, ktorý pracuje priamo na virologickom oddelení. Na základe bohatých skúsenosti s vírusmi sme sa spýtali na otázky, ktoré v súčasnosti určite trápia nejednu slovenskú domácnosť.

V rozhovore sa tiež dozvieš:
  • Prečo vírus vznikol zo dňa na deň
  • Či na vírus zaberajú antibiotiká
  • Aké sú vlastnosti koronavíru
  • Či je možné nákaze predísť
  • Aký je pôvod koronavírusu
Koronavírus aktuálne trápi celý svet. V čom je práve ten z Číny taký špecifický?

Koronavírusy sú vírusy, ktoré poznáme veľmi dlho a takpovediac tie typické ľudské koronavírusy spôsobujú v podstate veľmi banálne ochorenia ako je napríklad nádcha. Len veľmi sporadicky sa stane, že vlastne pôvodne živočíšny koronavírus dokáže prekonať medzidruhovú bariéru a preskočiť na človeka. Vtedy to má ale oveľa oveľa horšie dopady ako pri tej nádche, pričom prichádza k veľmi ťažkým infekciám.

Príkladom bol vlastne koronavírus v rokoch 2002 – 2003, ktorý spôsoboval SARS (Severe Acute Respiratory Syndrome), čiže veľmi podobne ako dnes je to veľmi prudké a závažné ochorenie dýchacích ciest. Ďalší príklad bol potom MERS (Middle East Respiratory Syndrome), ktorý sa vyskytol v strednej Ázii niekoľko rokov dozadu a už bez pozornosti médií je tam mimochodom do dnes. Zaujímavý je tým, že zdrojom infekcie pre človeka sú jednohrbé ťavy (dromedáre), pričom spôsobuje veľmi podobné a veľmi závažné ochorenia. Pri MERS je momentálne percento smrteľných prípadov až okolo 33 %.

Všetky tri vírusy majú pôvod u zvierat. Môžeme povedať, že práve toto je hlavným problémom, oproti bežnej chrípke, ktorú človek lepšie znáša?

Áno, tieto vírusy sú RNA vírusy, ktoré sú veľmi variabilné. Ľudské koronavírusy, ktoré spôsobujú napríklad nádchu sa za dlhé roky ako keby naučili koexistovať s ľuďmi a naopak. Preto je to ochorenie veľmi mierne na rozdiel od živočíšnych, ktoré sú pre nás nové a aj pre nich je náš organizmus nový. V tomto prípade môže dochádzať k veľmi ťažkým priebehom ako to vidíme v súčasnosti. Takýto ťažký priebeh môžeme vnímať ako náznak toho, že sú tu pre nás nové vírusy.

Ešte pred samotným prenosom na človeka musel takýto vírus zmutovať, aby mohol v človeku prežiť?

Zákonite nemusel zmutovať. Niektoré zo živočíšnych koronavírusov majú schopnosť infikovať aj ľudské bunky a sú schopné preskočiť na človeka. Ako náhle sa to raz stane, v tom procese šírenia medzi ľudskou populáciou potom môže prichádzať k nejakým ďalším mutáciám. Toto však nie je nič dramatické a deje sa to v podstate stále.

Zobraziť celú galériu (0)
Vzorka NPRC 2020.00001 odobraná pacientovi 6. januára 2020. Zdroj: Čínske národné mikrobiologické dátové centrum

Pri koronavírusoch si nie som vedomý, že by tá variabilita bola až taká, že by sa vírus z roka na rok pravidelne obmieňal. Skôr imunita voči tomu vírusu v ľudskej populácii nie je  natoľko etablovaná, aby sa ten vírus musel neustále meniť.

Takéto alebo podobné ochorenia sa vo svete objavujú asi častejšie. Čo však spôsobilo, že zrazu všetci spozorneli?

Zlomové bolo v podstate to, že ide o koronavírus a máme tu skúsenosť s vírusom MERS a predovšetkým SARS, pričom s čínskym koronavírusom sú si geneticky veľmi podobné. Všetci, a hlavne Čína sa teraz snaží, aby nešlo o nový SARS, respektíve novú epidémiu podobných rozmerov. Môžeme však povedať, že z hľadiska počtu prípadov sa už dostávame na také čísla ako tomu bolo v prípade SARS.

Vo svetových médiách sa uvádzalo, že pôvodcom vírusu sú hady. Ako je však možné, že sa vírus objavil zo dňa na deň ako keby lúsknutím prsta?

Informáciu o tom, že je to z hada považujem za jednoznačne zatiaľ nepotvrdenú, veľmi predbežnú, až by som povedal, že nepravdepodobnú. Čo sa už teraz vie, že s najväčšou pravdepodobnosťou tými naozaj pôvodnými rezervoárovými zvieratami (hostiteľmi) sú netopiere. O tom sú oveľa presvedčivejšie dôkazy ako o hadoch.

V tomto prípade sa zdá, že tam funguje ako keby medzihostiteľ, podobne ako to bolo v prípade MERS (dromedáre) alebo SARS (cibetky), kde sa ukázalo, že medzihostiteľmi boli práve takéto drobné zvieratá, ktoré sú predávané na trhoch so živými zvieratami. V súčasnej situácii si myslím, že s najväčšou pravdepodobnosťou boli zdrojom zvieratá z tých trhov, ale nie hady. Skôr pôjde o drobné cicavce ako cibetky, fretky, nutrie a podobne.

To, že sa to všetko stalo náhle len tak je len z nášho pohľadu. Ten vírus v divokej prírode medzi týmito zvieratami koluje. Minimálne medzi netopiermi. Len náhoda asi rozhodne o tom, že nejaké konkrétne zviera je napadnuté týmto vírusom. Pravdepodobne tie podmienky na trhoviskách, kde je veľmi veľa zvierat nahromadených v klietkach a v zlých podmienkach, dopomôžu tomu, že sa vírus najskôr do veľkej miery rozšíri medzi zvieratami a tie sú potom zdrojom tej infekcie aj u ľudí.

Vieme, že vírus je prenosný vzduchom. Aké má však vlastnosti a čo spôsobuje?

Áno, vieme, že je prenosný vzduchom a že je prenosný aj priamo z človeka na človeka a to je to, prečo je taký nebezpečný. Tie pôvodné informácie, asi dva týždne dozadu, naznačovali, že ide o priamy prenos z toho živočíšneho zdroja, čo by bolo určite jednoduchšie na zastavenie šírenia. Príznaky, ktoré spôsobuje ľuďom sú predovšetkým horúčka a pridružené problémy s dýchacími cestami. Veľmi typický je napríklad silný kašeľ.

Bohužiaľ neexistuje žiadny spôsob ako rozlíšiť príznaky koronavírusu od chrípky. Tým ale nemyslím bežné nachladnutie, ale naozaj infekciu vírusom chrípky, ktorá je vždy vážnejšia ako bežné nachladnutie vrátane nádchy. V ťažkých prípadoch koronavírus spôsobuje ťažký zápal pľúc, pričom prichádza dokonca až k zlyhávaniu pľúc.

Pacienti môžu byť nasadení na umelú pľúcnu ventiláciu, pričom v tých najťažších prípadoch sa využíva aj umelé mimotelové okysličovanie, ale ani to nemusí zabrániť smrti. Treba však zdôrazniť, že takéto ťažké zápaly pľúc môže spôsobovať aj klasická chrípka.

Mŕtvych je už viac ako 130 ľudí. Môže to súvisieť s ich predchádzajúcim zdravotným stavom alebo je to o tom, že ten vírus raz zabije a raz nie?

Zatiaľ tie doterajšie údaje alebo dáta ukazujú, že väčšina mŕtvych pacientov boli starší ľudia, ktorí už mali pridružené ďalšie zdravotné komplikácie. To môžeme považovať za dobrú správu, lebo je tam nádej, že to percento smrteľných prípadov nebude rapídne narastať a zostane relatívne nízke. Momentálne je v podstate nízke, vzhľadom k tomu, aký veľký počet prípadov sa podarilo potvrdiť, pričom aktuálne sa bavíme približne okolo 3 %.

Je možné, že to percento pôjde ešte nižšie pretože stále sa dá predpokladať, že veľa prípadov, hlavne tých miernejších foriem, zostáva nerozpoznaných a v skutočnosti je ten počet vyšší.

Koronavírus má nejakú inkubačnú dobu, kedy v podstate nie je aktívny v hostiteľovi. Je však už vtedy prenosný?

Vírus má určitú inkubačnú dobu. Je to vlastne doba odkedy sa človek nakazí, pokiaľ u neho neprepuknú prvé príznaky. Určitú inkubačnú dobu má v podstate každý vírus. V niektorých prípadoch je zásadne výrazne kratšia, ako je to napríklad pri chrípke, kde je inkubačná doba 1 až 3 dni. Pri tomto koronavíruse sa zdá byť inkubačná doba o dosť dlhšia. Môže to byť do 10 až 12 dní, no môže byť samozrejme aj kratšia. To rozpätie sa momentálne udáva od 2 do približne 14 dní, no je ešte veľmi skoro mať nejaké presnejšie údaje.

Zobraziť celú galériu (0)
FOTO TASR - Miroslav Košírer

Zásadná otázka teda je, či človek u ktorého ešte nie sú rozpoznateľné príznaky môže vírus šíriť ďalej. Toto sa deje napríklad pri chrípke. Tam vieme, že ešte tesne pred prvým prepuknutím príznakov je človek infekčný. V súvislosti s týmto novým koronavírusom sa už takéto tvrdenia objavili, kedy býva citovaný nejaký čínsky minister, avšak ja som nenašiel žiadne údaje, ktoré by jednoznačne dokázali, že človek bez príznakov jednoznačne tento vírus šíri.

Na základe mnohých štúdií, ktoré boli zverejnené je známe, že existujú takzvaný bezpríznakoví ľudia, u ktorých bol vírus potvrdený, no neobjavili sa u nich žiadne príznaky. Zdá sa, že najmä deti znášajú vírus lepšie a môžu ho v sebe mať, no bez akýchkoľvek príznakov. Zatiaľ z môjho pohľadu nikto neodkázal, že takýto ľudia šíria vírus ďalej.

Celý vývoj sledujete odkedy koronavírus prepukol v čínskom meste Wu-chan . Ako hodnotíte súčasnú situáciu a sú obavy na mieste?

Z hľadiska percenta úmrtnosti sa zdá, že akoby sme mali šťastie a nie je to až taký zabijak ako v prípade SARS či MERS. Naopak z hľadiska účinnosti prenosu z človeka na človeka môžeme povedať, že je to vírus, ktorému je určite potrebné venovať veľkú pozornosť. Treba urobiť všetko pre to, aby sa šírenie vírusu jednoducho zastavilo.

V takýchto situáciách nikto nechce vyvolávať paniku, ale zároveň nikto nechce ani podceniť situáciu. Panika medzi bežným obyvateľstvom, najmä na Slovensku je v tejto chvíli neopodstatnená a treba jednoznačne povedať, že na ňu nie je dôvod. Pokiaľ tu nemáme zdokumentovaný žiaden prípad, tak treba vychádzať z toho, že tu ten vírus nie je.

Zobraziť celú galériu (0)
AP Photo Emily Wang

Treba zdôrazniť, že epidémia prišla vo veľmi nevhodnej dobe, kedy prebieha bežná chrípková sezóna a kvôli tým veľmi podobným, až identickým príznakom je možné, že veľa ľudí bude v súvislosti s bežnou chrípkou v panike, že má koronavírus. Pokiaľ ľudia neboli jednoznačne v kontakte s ľuďmi, ktorí sú chorí a prišli z infikovaných oblastí alebo z Číny ako takej, pravdepodobnosť, že majú tento nový koronavírus je takmer nulová.

Každý deň je prevádzkovaných tisíce letov do stoviek destinácií. Dá sa v dnešnom globálnom svete vôbec predísť takémuto šíreniu?

Z hľadiska šírenia infekčných chorôb je súčasnosť naozaj zlatá éra pre vírusy a pre baktérie, čiže najmä tá letecká doprava a veľká koncentrácia ľudí na určitých miestach veľmi napomáha šíreniu vírusov všeobecne. Čína bola pod paľbou veľkej kritiky v súvislosti so SARS, lebo v tých prvotných fázach, ktoré sú kľúčové, dá sa povedať, že neinformovala svetovú verejnosť. To bol aj dôvod prečo sa to celosvetovo rozšírilo.

V súčasnej situácii je veľmi jasne cítiť, že Čína sa snaží, aby sa vírus nezopakoval v takom rozsahu ako predtým. Samozrejme predísť takémuto niečomu sa úplne nedá a je práve rozhodujúca tá rýchlosť reakcie. V úvodných fázach sa to vždy dá ľahšie ako neskôr. Videli sme to napríklad pri Ebole, kedy tiež v tých prvých fázach sa to nepodarilo a potom už bol problém.

Spomínali ste, že vírus je podobný vírusu SARS. Nakoľko antibiotiká voči vírusovým ochoreniam nemajú žiadnu účinnosť, vie nám toto nejakým spôsobom pomôcť k vývoju vakcíny?

Hneď na úvod poviem, že nakoľko ide o vírusové ochorenie, antibiotiká v podstate nie sú účinné vôbec. Môžu však mať svoju pomocnú úlohu v tom, že bránia nejaké pridruženej ďalšej bakteriálnej infekcii, ale de facto voči tomu vírusu nepôsobia absolútne vôbec. Jednoznačne môžeme teraz povedať, že liečbu špeciálne zacielenú voči koronavírusu v súčasnosti nemáme a to isté sa týka aj vírusu SARS.

Liečba je vždy len takzvane symptomatická. Pomáhame pacientovi a potláčame príznaky, ktoré má. Samotná podporná liečba jednoznačne pomáha, zvyšuje pravdepodobnosť prežitia ale v konečnom dôsledku počas podpornej liečby len čakáme, či si ten pacient s vírusom poradí sám s pomocou svojho imunitného systému.

V médiách sa objavujú návody, ako sa pred koronavírusom chrániť. Môže pomôcť vyhýbanie sa davom, používanie rúšok či užívanie vitamínov?

Na tej úrovni jednotlivca je potrebné sa chrániť presne rovnako ako voči chrípke. Prenáša sa to rovnako, takže je potrebné vyhýbať sa chorým a často si umývať ruky. Zdravotnícke rúška určite nie sú stopercentné, takže netreba mať pocit, že ak máme na tvári rúško tak sme nesmrteľní. Keby to tak bolo, tak aj my všetci, ktorí pracujeme s vírusmi by sme si vystačili len s rúškami, pritom to tak určite nie je.

Zobraziť celú galériu (0)
AP Photo/Heng Sinith

Určite to však nejakým spôsobom zníži pravdepodobnosť infekcie, no to, že sú na Slovensku rúška momentálne vykúpené považujem za panickú neopodstatnenú reakciu. Celkovo ten dobrý zdravotný stav pomáha tomu, aby ten priebeh bol miernejší, no nečakajme, že pomôžu recepty starých mám ako cesnak s citrónom alebo vitamín C.

Je na mieste v súčasnosti odložiť výlety či rôzne obchodné alebo služobné cesty?

Poviem úprimne, že keby som mal ísť dnes do Číny, tak by som tú cestu asi zrušil. Možno ani nie z toho dôvodu, že by som sa bál infekcie a úmrtia, ale skôr by som sa bál tých rôznych reštrikčných opatrení, aby sa mi nestalo, že tam uviaznem napríklad na mesiac. Tá situácia tam je určite mimoriadne náročná, pričom veľmi veľká je aj záťaž na čínsky zdravotnícky systém. Je to zapríčinené aj tým, že paralelne je aj sezóna chrípky, čo im veľmi komplikuje celú situáciu.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú