Život na planéte bez slnka je nepredstaviteľný. Od 90. rokov minulého storočia však máme dokázané, že skutočne existujú aj planéty, ktoré neobiehajú žiadnu hviezdu a „túlajú“ sa vesmírom. Nazývajú sa túlavé planéty a v skutočnosti je ich zrejme oveľa viac, ako sme doteraz predpokladali. Keďže svetlo odrážajú len slabo, je veľmi ťažké ich pozorovať, píše oficiálny web NASA. Štúdia bola zároveň publikovaná aj v žurnále The Astronomical Journal.

Prelomový objav je na stole: Nový druh supravodiča zmení naše chápanie supravodivosti

NASA vyšle sondu na odvrátenú stranu Mesiaca. Preskúma temný vek vesmíru, dostane sa tam unikátnou cestou

Mars sa priblíži k Zemi najviac za posledné roky. Na oblohe ho uvidíš voľným okom

Túlavé planéty patria do kategórie extrasolárnych planét, teda medzi všetky planéty nachádzajúce sa mimo Slnečnej sústavy, čo znamená, že vo vesmíre ich je obrovské množstvo. „Vesmír môže byť plný túlavých planét, no my o nich takmer nič nevieme,“ hovorí astronóm Scott Gaudi z Univerzity štátu Ohio. Zatiaľ síce s určitosťou nevieme povedať, ako sa túlavé planéty vyformovali, no ich vznik nie je oproti ostatným planétam ničím výnimočný.

Ako vznikli túlavé planéty?

Podľa súčasných teórií tieto planéty vznikli dvomi spôsobmi. Prvý predpokladá, že vznikli rovnako ako bežné planéty zo zvyškov hmloviny, z ktorej sa sformovala ich pôvodná materská hviezda. Častice plynu a prachu obiehajúce okolo mladej hviezdy časom vytvorili viacero objektov, ktoré vzájomnými zrážkami vytvorili prvé protoplanéty.

Túlavé planéty sa počas týchto procesov, kedy objekty vrážali jeden do druhého, mohli natoľko vychýliť zo svojej obežnej dráhy, že sa na ňu už neboli schopné vrátiť – boli teda vymrštené zo sústavy. Pravdepodobne sa podobný scenár viackrát zopakoval aj v našej slnečnej sústave, vďaka čomu má teraz vrátane Zeme už len osem planét.

Podľa druhého scenára túlavé planéty vznikli zo zárodočnej hmloviny ako jediné, prípadne najväčšie teleso, keďže v nej nebolo dosť materiálu na vytvorenie hviezdneho jadra. Toto sú však zatiaľ len dohady – fakty budeme mať v rukách až po tom, ako NASA vynesie na obežnú dráhu nový vesmírny teleskop Nancy Grace Romanovej, ktorý bude schopný tieto tmavé planéty odhaliť, píše CNN.

Vesmírny teleskop Nancy Grace Romanovej

V horizonte niekoľkých rokov NASA pošle do vesmíru nový vesmírny teleskop, ktorý bude niesť meno jednej z najvýznamnejších žien americkej astronomickej histórie, Nancy Grace Romanovej. Teleskop stál 4 miliardy dolárov, čo však nie je veľká suma v porovnaní s prevratnými objavmi, ktoré sa od neho očakávajú. Oproti slávnemu Hubblovmu teleskopu Romanovej teleskop ponúkne až 100-krát väčšie zorné pole.

Okrem iného prinesie aj obrovské množstvo možností skúmania exoplanét a nových výskumov zameraných aj na túlavé planéty. Vedci veria, že sa o nich vďaka novému teleskopu dozvedia viac. Podľa teoretickej štúdie, ktorú viedol postgraduálny študent Samson Johnson z Univerzity štátu Ohio, bude Romanovej teleskop schopný detegovať najmenej desaťkrát viac túlavých planét ako je to možné so súčasnými prístrojmi.

„Dostávame jedinečnú príležitosť objavovať tieto nové svety. Hoci už bolo objavených viacero túlavých planét, na získanie komplexnejšieho obrazu potrebujeme presne Romanovej teleskop. Ponúka nám niečo úplne nové.“ vysvetľuje Johnson. Nové poznatky o neznámych svetoch nám pomôžu lepšie pochopiť ako sa planetárne systémy formujú, vyvíjajú a ako zanikajú.

Efekt gravitačnej šošovky

Nový teleskop má vyhľadávať túlavé planéty pomocou efektu gravitačných šošoviek. Tento efekt vedci predpovedali už v roku 1936 na základe Einsteinovej všeobecnej teórie relativity. Je dôležitý pre pozorovanie vzdialených objektov a jeho existenciu vieme vysvetliť tým, že prítomnosť hmoty deformuje časopriestor. Jeho účinok je extrémny najmä pri masívnych objektoch ako sú čierne diery alebo galaxie.

Pre objavenie túlavých planét je taktiež veľmi dôležitý, pretože tento efekt vzniká dokonca aj pri nich. Ak sa totiž túlavá planéta ocitne medzi nami a hviezdou, svetlo z hviezdy prejde zakriveným časopriestorom okolo planéty. Vo výsledku sa teda planéta správa ako prírodné zväčšovacie sklo, ktoré zosilňuje svetlo hviezdy za ňou. Astronómovia sú takto schopní túlavé planéty ľahšie objaviť.

„Úkaz je pozorovateľný od niekoľkých hodín do niekoľko dní, potom je navždy preč,“ vysvetľuje profesor a spoluautor štúdie Matthew Penny z Louisianskej univerzity, píše web NASA. „Sú preto veľmi ťažko pozorovateľné zo Zeme a to aj pri použití viacerých teleskopov. Romanovej teleskop v tejto oblasti spôsobí skutočný prevrat.“