Hubblov vesmírny teleskop snáď netreba ani predstavovať, veď na obežnej dráhe je už 30 rokov. Za ten čas sa stal dôležitou súčasťou niekoľkých prelomových objavov a pomohol astronómom lepšie pochopiť astrofyzikálne zákony. Zachytil tiež úchvatné fotografie „umierajúcich“ hviezd, o ktorých sme informovali v tomto článku.

Tentokrát však stál pri zrode úplne novej a doposiaľ najlepšej metódy, ako určiť, či planéty nachádzajúce sa mimo našej slnečnej sústavy, oplývajú podmienkami vhodnými pre život, informovala NASA.

Prostredníctvom novej metódy vedci simulovali, ako budú môcž v budúcnosti astronómovia a astrobiológovia hľadať dôkazy o mimozemskom živote. Priebeh celej simulácie a dosiahnuté výsledky boli publikované v žurnály The Astronomical Journal.

Vedci využili Mesiac ako zrkadlo

Cieľom experimentu, ktorý sa uskutočnil počas úplného zatmenia Mesiaca v januári 2019, bola analýza vlnových dĺžok svetla prechádzajúcich atmosférou našej planéty. Podľa vedcov totiž práve analýzou svetla prechádzajúceho atmosférou vzdialených exoplanét by sme v budúcnosti mohli byť schopní odhaliť, či na pozorovanej exoplanéte existuje život, respektíve či exoplanéta oplýva podmienkami vhodnými pre život.

V tomto období vedci odklonili Hubblov teleskop smerom k Mesiacu, ktorý využili ako „zrkadlo“ a odrážalo svetelné lúče cez zemskú atmosféru. Analýzou vlnových dĺžok odrazených od povrchu Mesiaca a prechádzajúcich atmosférou našej planéty dokázali zistiť prítomnosť ozónu v atmosfére.

Samozrejme podobných meraní sa uskutočnilo už veľké množstvo, avšak teraz poprvýkrát bolo úplné zatmenie Mesiaca zachytené na ultrafialových vlnových dĺžkach prostredníctvom vesmírneho teleskopu.

Zobrazenie časti Mesiaca, ktorú vedci využili na meranie množstva ozónu v zemskej atmosfére. M. Kornmesser (ESA/Hubble), NASA, and ESA

Ozón ale nezaručuje existenciu mimozemského života

Ide vôbec o najsilnejšie detegovanie molekúl ozónu z dôvodu, že boli pozorované z vesmíru bez interferencií s inými chemikáliami, ktoré sa nachádzajú v zemskej atmosfére.

Podľa vedkyne Allison Youngblood detegovanie ozónu je dôležité, nakoľko ide o vedľajší fotochemický produkt molekulárneho kyslíka, ktorý je sám o sebe vedľajším produktom života.

To je dostatočne dobrý dôvod, prečo sa domnievať, že detegovaním ozónu, alebo kyslíku na exoplanétach je jedným z najlepších spôsobov, ako nájsť mimozemský život. Nájdenie ozónu na extrasolárnych planétach však nezaručuje existenciu života na jeho povrchu. Okrem neho sú potrebné aj ďalšie dôležité „spektrálne podpisy“ (napríklad fotosyntéza).

Tá podľa spoluautorky vedeckej práce, Giada Arney, môže byť najproduktívnejším metabolizmom, ktorý sa dokáže vyvinúť na akejkoľvek planéte. Fotosyntéza je totiž biochemický proces, ktorý na svoj vznik potrebuje iba svetlo a prvky, ktoré sa bežne vyskytujú vo vesmíre, ako napríklad voda a oxid uhličitý.

Na Zemi sa ozón vytvára prirodzeným spôsobom, keď je kyslík v atmosfére vystavený silným koncentráciám ultrafialového svetla. Ozón vytvára okolo Zeme akúsi ochrannú bariéru, ktorá nás chráni pred nebezpečným ultrafialovým žiarením.

Vzhľadom na to, že ozón môže vznikať aj bez prítomnosti života, keď je dusík a kyslík vystavený slnečnému žiareniu, musia vedci hľadať rôzne kombinácie týchto „spektrálnych podpisov“, ktoré im umožnia určiť, či má planéta podmienky vhodné pre život.

Screenshot / YouTube / NASA Godard

Okrem toho celý experiment, ktorý sa uskutočnil počas úplného zatmenia Mesiaca, simuloval aj udalosť nazývanú tranzit. Tranzit je dej, pri ktorom veľká planéta prechádza popri svojej hviezde a spôsobí pokles jej jasnosti. Tento proces je jeden zo spôsobov, ako odhaliť existenciu exoplanét a zároveň umožňuje určiť zloženie jej atmosféry.

Presne určiť zloženie atmosféry objavených exoplanét pomôže určite aj teleskop Jamesa Webba, ktorý je nástupcom Hubblovho teleskopu. Do vesmíru by sa mal dostať už v priebehu budúceho roka, no jeho plánovaný štart NASA už niekoľkokrát odložila.

Pošli nám TIP na článok



Vesmír a veda