Matthew Hayes je vedúci autorom vyššie spomínanej štúdie a pôsobí na Štokholmskej univerzite. Upozornil na to, že vo vesmíre raných galaxií bolo pravdepodobne oveľa viac čiernych dier, než sme si doteraz mysleli. Hovoríme o období, keď mal vesmír len niekoľko stoviek miliónov rokov. A to vesmír nemal len pár obyčajných čiernych dier ale priamo supermasívnych čiernych dier, ktoré sú dnes stredom mnohých veľkých galaxií. Okrem iného aj našej Mliečnej cesty.

Tento objav vedie vedcov k prehodnoteniu doterajších teórií o tom ako a kedy sa čierne diery v ranom vesmíre formovali. Doteraz bolo ťažké vysvetliť ako sa supermasívne čierne diery mohli vytvoriť už v období keď mal vesmír menej než miliardu rokov. Tieto objekty majú hmotnosti, ktoré môžu byť miliónkrát väčšie a ťažšie než je hmotnosť Slnka. Podľa aktuálnych teórií by však mali potrebovať omnoho dlhší čas na to aby dosiahli takú veľkosť a hmotnosť.

ESA/ICRAC

Kvazary čiernych dier

Jedným z najzaujímavejších zistení je objav nových kvazarov. Kvazary sú extrémne jasné objekty, ktoré vznikajú, keď supermasívna čierna diera pohltí materiál nachádzajúci sa v jej okolí. Keď tento materiál padá do čiernej diery, extrémne sa zahrieva. To spôsobuje, že kvazary žiaria tak, že ich môžeme vidieť aj zo vzdialenosti miliardy svetelných rokov.

Kvazary sú však veľmi premenlivé objekty. Ich jas sa môže rýchlo meniť podobne ako keď bliká žiarovka. To znamená, že ak sa na kvazar pozrieš v zlom momente, môže sa zdať, že tam nič nie je. Práve preto sa niektoré z týchto objektov pri prvých pozorovaniach prehliadli. Opakované preskúmanie galaxií pomocou Hubblovho teleskopu ukázalo, že takýchto skrytých kvazarov je viac.

Jednou z hlavných otázok, ktoré výskum čiernych dier v ranom vesmíre prináša, je ich vznik. Ak supermasívne čierne diery existovali už v takom mladom vesmíre ako je možné, že sa dokázali vytvoriť tak rýchlo? Podľa súčasných znalostí by proces vzniku takej masívnej čiernej diery mal trvať oveľa dlhšie.

Možnosť, ktorú vedci predstavili je teória takzvaného priameho kolapsu. Podľa tejto hypotézy by sa niektoré čierne diery museli formovať priamo z obrovských oblakov plynu. Tie by prenikli do čiernej diery bez toho aby najprv vznikla hviezda. Ak by táto teória bola správna, čierne diery by sa mohli formovať oveľa rýchlejšie.

Bing Image Creator

Hypotéza tmavých hviezd

Ďalšou hypotézou je existencia takzvaných tmavých hviezd. Tieto hypotetické objekty by boli oveľa väčšie ako bežné hviezdy a ich vznik by bol ovplyvnený temnou hmotou. V prípade tmavých hviezd by energia na ich existenciu pochádzala z anihilácie častíc temnej hmoty.

Podobne ako keď sa zrazia častice hmoty a antihmoty, aj častice temnej hmoty by sa mohli navzájom ničiť a uvoľňovať pritom obrovské množstvo energie. Táto energia by mohla poskytovať potrebné teplo a tlak na to aby sa oblaky plynu zväčšovali a rástli, až kým by sa nakoniec nezrútili do čiernej diery.

Hoci ide o veľmi špekulatívnu teóriu, existujú určité dôkazy, ktoré ju podporujú. Nedávne pozorovania Webbovým vesmírnym teleskopom totiž objavili možné predmety na tmavé hviezdy. To naznačuje, že tento jav by mohol byť skutočný.

Nové objavy vedcov ponúkajú veľa otázok, prinášajú aj množstvo nových možností. Čierne diery v ranom vesmíre zrejme neboli také ojedinelé ako sme si mysleli. Ich formovanie mohlo byť omnoho rýchlejšie a komplexnejšie.

Vedci dúfajú, že v nasledujúcich rokoch s ďalšími pozorovaniami Hubblovho a Jamesovho vesmírneho teleskopu, budú mať ešte detailnejší obraz o tom ako sa tieto objekty formovali. Ak sa hypotézy o tmavých hviezdach potvrdia, môže to znamenať úplne nový pohľad na pôvod čiernych dier a ich úlohu v ranom vesmíre.

Čierne diery sú síce neviditeľné, ale vďaka svojej sile a vplyvu zostávajú jedným z kľúčových objektov, ktoré nám môžu odhaliť tajomstvá vesmíru. Tieto nové objavy nás posúvajú o krok bližšie k pochopeniu týchto temných predmetov vesmíru.