Venuša prináša v poslednom období samé prekvapenia. Celý rozruch ohľadom tejto nehostinnej planéty sa začal objavením plynu fosfín, ktorý môže byť znakom života. Reakcie vedeckej obce nenechali na seba dlho čakať a okamžite sa začali vynárať nové štúdie zameriavajúce sa práve na tento objav.

Doposiaľ rôzne skupiny vedcov uviedli, že NASA objavila život na Venuši už pred 42 rokmi, obyčajný meteorit, ktorý preletel cez Zem mohol dostať život na Venušu, ale dokonca aj to, že za neobývateľnosť  Venuše môže Jupiter.

Najnovšie prilial olej do ohňa výskum z Midnapore College v Indii, publikovaný na predtlačovom serveri Arxiv, v ktorom autori informujú o objavení glycínu v atmosfére našej sesterskej planéty, o téme informoval portál Iflscience.

NASA

Glycín

Objav glycínu na Venuši je totiž mimoriadnou udalosťou, ktorá sa len tak nevidí. Keďže glycín je najjednoduchšia aminokyselina najčastejšie sa vyskytujúca v živočíšnych bielkovinách, zároveň je to glukogénna a neesenciálna aminokyselina, ktorá je prirodzene produkovaná živými organizmami. Jeho detekcia na spomínanej planéte teda vyvolala poriadny rozruch.

Okrem toho glycín hrá dôležitú úlohu aj pri tvorbe niekoľkých ďalších biozlúčenín a proteínov. Glycín je taktiež jednou z aminokyselín prítomných v genetickom kóde. Aby toho však nebolo málo, glycín nebol nikdy detegovaný na žiadnej inej planéte okrem tej našej, informoval Sciencealert.

Hoci je objav aminokyseliny veľkou senzáciou, autori vo svojej práci upozorňujú, že „detekcia glycínu v atmosfére Venuše je náznakom existencie života, nie však spoľahlivým dôkazom“

Samotná detekcia sa uskutočnila pomocou zariadenia ALMA (Atacama Large Millimeter/submillimeter Array) ktoré okrem iného zaznamenalo napríklad snímku najstaršej galaxie nápadne podobajúcej sa Mliečnej ceste.

Takto nejako môže vyzerať povrch Venuše / Zdroj: NASA/JPL

Objavili ho v oblasti rovníka

Konkrétne sa stopy glycínu podarilo zaznamenať v oblasti rovníka – v tejto oblasti bol rovnako najsilnejšie detegovaný aj spomínaný fosfín.

Uvedomujú si to aj samotní autori štúdie, ktorí poznamenali, že distribúcia glycínu v atmosfére Venuše sleduje podobný vzorec ako fosfín, teda jeho prítomnosť je najsilnejšia v okolí rovníka a jeho absenciu je možné bádať na póloch, s tým rozdielom, že glycín sa nachádza o niečo vyššie v atmosfére.

Môže byť glycín znakom života?

Čo má však fosfín a glycín spoločné a prečo tieto dva výskumy spolu spájame, respektíve porovnávame? Pri oboch sa totiž vynára otázka, či na Venuši skutočne môže existovať život, alebo objav týchto látok nemá žiadny súvis s existenciou mimozemského života.

Vzhľadom na to, že Venuša je veľmi nehostinná, kyslá a horúca planéta, predpokladalo sa, že život na nej nie je možný. Niektorí vedci však pripúšťajú možnosť, že vo výške približne 48 až 60 km nad jej povrchom by teplota nemusela byť tak extrémna (v tejto výške môže teplota dosahovať „iba“ -1 °C až 93° C), čo znamenalo skutočnosť prežitia aspoň nejakého druhu jednoduchého života.

S tým očividne súhlasia aj títo indickí autori, podľa ktorých Hadleyove bunky môžu poskytovať najstabilnejšie podmienky pre život. Hadleyova bunka je atmosférická cirkulácia v oblasti medzi rovníkom a 30° severnej a južnej šírky. Na Zemi vzniká táto cirkulácia tak, že teplý vzduch od rovníku vystúpi k hornej hranici troposféry a pohybuje sa smerom k pólom.

Vo svojej práci sa vedci odvolávajú na Millerov-Ureyho experiment realizovaný v roku 1952, ktorým sa v tej dobe snažili simulovať samovoľný vznik aminokyselín v predpokladaných počiatočných podmienkach na Zemi. Experiment je považovaný za kritický v problematike abiogenézy a jedným z jeho „produktov“ bola kyselina glykólová, prekurzor glycínu.

„Hoci je glycín na Zemi prudokovaný biologickými postupmi, je možné, že na Venuši sa „vyrába“ inými fotochemickými alebo geochemickými prostriedkami, ktoré na Zemi nie sú bežné“ uvádzajú autori. Vedci sa teda domnievajú, že glycín detegovaný v atmosfére Venuše mohol byť vyprodukovaný podobne ako v spomínanom experimente.

Aj v tomto je háčik

Prichádza na rad jeden obrovský problém, vďaka čomu príspevok, ktorý zatiaľ nebol recenzovaný, zniesol vlnu kritiky.

Jedným z problémov je napríklad to, že zaznamenaný signál glycínu je podobný signálu oxidu siričitého a je teda možné, že došlo k chybe merania. Ďalším problémom je aj samotná detekcia, ktorá bola uskutočnená len raz, takže jej správnosť nebola overená.

Okrem toho glycín sa našiel aj na kométach a meteoritoch, takže nemusí v žiadnom prípade potvrdzovať prítomnosť súčasného alebo minulého života na planéte. V každom prípade ide o skutočne zaujímavú štúdiu, ktorá v prípade opätovného potvrdenia glycínu môže vniesť nový pohľad do problematiky vývoja života a atmosféry Venuše.

Pošli nám TIP na článok



Vesmír a veda