V poslednom období ako keby sa roztrhlo vrece so štúdiami zameranými na Venušu. Pre osvieženie pamäti, len za posledné dva týždne sme informovali o dvoch významných objavoch súvisiacich s touto planétou. Konkrétne o objavení fosfínu hlboko v kyslých oblakoch Venuši, ktorý môže znamenať prítomnosť mikrobiálneho života a tiež o zaujímavej teórii, podľa ktorej obyčajný meteorit mohol zo Zeme dostať život až na túto nehostinnú planétu.

Je všade okolo nás. Vedci po 70 rokoch konečne zmerali najzáhadnejší typ hmoty

Efektivitou preráža strop. NASA postavila revolučný motor

Stal sa zázrak. Legendárna sonda opäť prekvapivo komunikuje so Zemou

Venuša však podľa najnovšieho výskumu zverejneného v žurnále The Planetary Science Journal nemusela byť tak drsnou a nevľúdnou planétou, keby nebolo Jupitera. Jupiter – najväčšia a najhmotnejšia planéta celej našej slnečnej sústavy, totiž mohol narušiť obežnú dráhu Venuše natoľko, že už nebola schopná pojať život. Aspoň to tvrdia na základe dynamických počítačových simulácií vedci z Kalifornskej univerzity Riverside, o téme informoval portál Phys.

Uvedený výskum naznačuje, že Venuša na tom mohla byť o čosi lepšie ako tomu je dnes, ak by ju gravitačné pôsobenie Jupitera nevytlačilo bližšie k Slnku, čo malo za následok vytvorenie skleníkového efektu a odparovanie oceánov, upozornil Sciencealert.

Zistenia vyplývajú z počítačového modelu, ktorým vedci simulovali polohu všetkých planét v slnečnej sústave a ich vzájomné pôsobenie, čo im umožnilo zistiť, že v čase (približne pred miliardou rokov), keď sa Jupiter vzdialil od Slnka, „posunul“ Venušu na pre nás známu obežnú dráhu.

Venuša má takmer dokonale kruhovú obežnú dráhu

Tá je momentálne až takmer dokonale kruhová, čo je nesmierne zaujímavé, nakoľko väčšina planét má obežnú dráhu oveľa eliptickejšiu, a teda ich vzdialenosť od Slnka sa v priebehu roka mení. V súčasnosti je excentricita obežnej dráhy Venuše vyjadrená číslom 0,006, a teda je najkruhovejšia zo všetkých planét v slnečnej sústave. Excentricita Zeme je 0,0167.

Excentricita je jedným z elementov dráhy opisujúcich pohyb kozmického telesa. Vyjadruje sa číselnou hodnotou medzi 0 a 1, kde 0 predstavuje dokonalú kruhovú dráhu a 1 neviazanú obežnú dráhu, ktorá je presne na hranici medzi elipsou a hyperbolou.

Podľa zistení uvedených v spomínanej štúdii mohla mať Venuša v čase, keď bol Jupiter bližšie k Slnku, excentricitu 0,3, čo by znamenalo aj jej oveľa lepšiu obývateľnosť, respektíve aspoň nejakú šancu pre život. Migrácia Jupitera spôsobila, že Venuša prešla drastickými zmenami podnebia, zahrievala sa, neskôr sa ochladzovala a čoraz viac strácala vodu, vysvetľuje jeden z autorov práce Stephan R. Kane.

Zmena excentricity obežnej dráhy teda mohla vo veľkej miere ovplyvniť vývoj atmosféry a tiež urýchliť premenu atmosféry do súčasného „skleníkového“ stavu.

Jupiter výrazne ovplyvnil obežnú dráhu Venuše

Ako sme už spomínali, všetky uvedené zmeny boli spôsobené migráciou Jupitera, teda jeho vzdialenie sa od Slnka, ktoré vzhľadom na jeho hmotnosť (až 2,5-krát väčšiu ako ostatné planéty v slnečnej sústave) výrazne ovplyvnilo nie len obežnú dráhu Venuše, ale aj iných veľkých planét, informoval web Futurism.

Ak teda na Venuši existoval život, pravdepodobne zanikol už veľmi dávno, skonštatovali vedci. Tiež sa vyjadrili ku „kauze“ fosfínu, na margo čoho uviedli, že pravdepodobne existuje mnoho procesov, ktoré môžu fosfín vytvárať, len doposiaľ neboli preskúmané.

Tiež však dodávajú, že ak fosfín na Venuši vytvárajú mikróby, teda rovnako ako tomu je aj na Zemi, objavený plyn predstavuje posledný prežívajúci druh na planéte.

Čo si myslíš ty, nasvedčuje táto štúdia, že obyčajný meteorit mohol preniesť mikróby zo Zeme na Venušu, alebo veríš, že dokázali prežiť v oblakoch plných kyseliny sírovej miliardu rokov?