Vesmír je starý takmer 13,8 miliárd rokov a za tento čas sa v ňom vytvorilo množstvo planét, hviezd, čiernych dier či galaxií rôzneho veku a tvarov. Napríklad najstaršia hviezda v našej galaxii je stará 13,2 miliardy rokov. Astronómovia predpokladali, že galaxie boli kedysi viac chaotické a do dnešného tvaru sa dostali až po postupnej formácii. Najnovší objav však túto teóriu spochybňuje, píše portál Phys.org.

SpaceX si na ďalší rekord počká. Plánovaný let odložili

Ako funguje internet SpaceX zo Starlinkov v zime? Ukázalo sa, kde má najväčšie slabiny

Ako znie cesta na Mars? NASA zverejnila zvukovú nahrávku

Astronómovia použitím rádioteleskopov ALMA v Čile a v spolupráci s Európskym južným observatóriom objavili vzdialenú mladú galaxiu, ktorá je prekvapivo podobná Mliečnej ceste. Keďže sa nachádza vo vzdialenosti 12 miliárd svetelných rokov, vidíme ju tak, ako vyzerala v období, keď mal vesmír len 1,4 miliárd rokov. Objav je v rozpore s predpokladmi vedcov, ktorí boli presvedčení, že v mladom vesmíre boli všetky galaxie chaotické a nestabilné.

Galaxia SPT0418-47 podľa astronómov síce nemá špirálovité ramená ako naša galaxia, no má dve ďalšie vlastnosti, ktoré Mliečnu cestu pripomínajú – rotujúci disk podobný disku Mliečnej cesty, po ktorom okolo jadra obieha aj naše Slnko a v jej centre je aj takzvaná galaktická výduť (jadro galaxie tvorené veľkým množstvom hviezd). Aktuálne je SPT0418-47 zároveň aj najstaršou galaxiou s takouto výduťou.

„Tento neočakávaný objav spochybňuje doterajšie chápanie toho, ako sa galaxie formovali a dáva nám nový pohľad na dávnu minulosť vesmíru,“ hovoria astronómovia vo svojom stanovisku. Celý výskum, publikovaný v časopise Nature, viedla študentka PhD. Francesca Rizzová z Astrofyzikálneho inštitútu Maxa Plancka v Nemecku.

„Výsledky predstavujú prelom v oblasti skúmania formovania galaxií. Štruktúry, ktoré sme pozorovali v Mliečnej ceste a v blízkych špirálovitých galaxiách existovali už pred 12 miliardami rokov,“ povedala Rizzová.

Ako sa to vedcom podarilo?

Možno si kladieš otázku, ako je možné, že astronómovia dokážu pozorovať objekt, ktorý sa od nás nachádza 1.14 × 10²³ kilometrov. Podľa slov vedcov sú podrobné pozorovania takto vzdialených galaxií aj pri použití najsilnejších teleskopov takmer nemožné – objekty sú malé a nejasné, píše portál EarthSky. Tím vedcov však využil efekt gravitačnej šošovky (použil bližšiu galaxiu ako zväčšovacie sklo), vďaka čomu mohol systém ALMA detailne vidieť doslova do ďalekej minulosti.

Vzdialená galaxia sa pri použití efektu gravitačnej šošovky javí ako ako takmer dokonalý kruh svetla okolo blízkej galaxie vďaka ich takmer presnému zarovnaniu.

Výskumný tím neskôr pomocou novej techniky počítačového modelovania zrekonštruoval skutočnú podobu vzdialenej galaxie a pohyb jej plynu. Výsledok môžeš vidieť na obrázkoch vyššie.