Mimozemský život na Venuši môže sklamať, jeho pôvod je nešťastne jednoduchý

Myšlienka, že život sa môže šíriť vesmírom ako „kozmický prach“, nie je nová. V posledných rokoch však dostala nečakaný impulz v súvislosti s diskusiou o možnom živote v atmosfére planéty Venuša, upozorňuje UniverseToday.

Život v extrémnych podmienkach

Extrémne podmienky na povrchu Venuše, teploty okolo 460 °C a tlak porovnateľný s hlbokým oceánom, prakticky vylučujú existenciu života, aký poznáme. Úplne iný príbeh však ponúka jej horná atmosféra.

Vo výškach približne 50 až 60 kilometrov panujú teploty aj tlaky, ktoré sa viac podobajú podmienkam na Zemi. Práve tu sa už roky diskutuje o možnosti mikrobiálneho života, najmä v kvapôčkach kyseliny sírovej.

Kontroverzie okolo detekcie fosfínu v roku 2020 síce neboli definitívne uzavreté, no otvorili nový smer výskumu: ak by tam život existoval, odkiaľ sa vlastne vzal?

Teória panspermie predpokladá, že základné stavebné kamene života, alebo dokonca mikroorganizmy, môžu cestovať medzi planétami. Náraz veľkého asteroidu dokáže vyvrhnúť horniny zo zemského povrchu až do vesmíru. Tie sa následne môžu po miliónoch rokov dostať na inú planétu.

Vedci už dlhé desaťročia skúmajú možný prenos materiálu medzi Zem a Mars. Najnovší výskum však rozširuje túto úvahu aj na Venušu. Podľa štúdie prezentovanej na Lunar and Planetary Science Conference 2026 vedci z Johns Hopkins University Applied Physics Laboratory a Sandia National Laboratories naznačujú, že takýto prenos nie je len teoretický.

Na odhad pravdepodobnosti života použili vedci koncept podobný slávnej Drakeovej rovnici. „Venus Life Equation“ vyjadruje pravdepodobnosť existencie života ako súčin troch veličín: vzniku života, jeho odolnosti a kontinuity vhodných podmienok. Ide o rámec, ktorý umožňuje systematicky analyzovať extrémne neznáme prostredie Venuše.

Prekvapivá odolnosť života

Kľúčová otázka znie: dokáže niečo živé vôbec prežiť takúto cestu? Pri dopade asteroidu vznikajú extrémne tlaky a teploty, no experimenty aj analýza meteoritov ukazujú, že niektoré organické molekuly, a potenciálne aj mikroorganizmy, to zvládnu.

Ešte väčšou výzvou je samotný vesmír. Vákuum, radiácia a extrémne teploty sú smrteľné pre väčšinu známych foriem života. Napriek tomu existujú mikroorganizmy na Zemi, ktoré dokážu prežiť v extrémnych podmienkach, čo robí scenár panspermie realistickejším, než sa kedysi zdalo.

J. Petkowska

Vedci sa zamerali na správanie meteoritov pri vstupe do hustej atmosféry Venuše. Použili takzvaný „pancake model“, ktorý opisuje, ako sa teleso rozpadá a rozplýva v atmosfére. Po explózii vo vzduchu sa fragmenty rozptýlia do širokej horizontálnej vrstvy, akéhosi „plackového“ oblaku.

Práve tieto mikroskopické fragmenty, označované ako „bunky“, by mohli zostať zachytené v oblačných vrstvách. Modely naznačujú, že časť z nich by mohla mať dostatočne nízku hustotu a vhodné aerodynamické vlastnosti na to, aby sa v atmosfére udržala.

Výpočty priniesli prekvapivo vysoké odhady. Počas poslednej miliardy rokov mohlo byť zo Zeme do atmosféry Venuše prenesených približne 20 miliárd potenciálne životaschopných fragmentov. Každý rok by sa pritom mohlo do oblakov dostať približne sto takýchto „buniek“.

Aj keď ide o hrubé odhady s veľkou mierou neistoty, ukazujú, že medziplanetárny prenos materiálu nie je zanedbateľný jav. V planetárnom meradle ide o neustály, aj keď veľmi riedky tok biologického materiálu.

Čítajte viac z kategórie: Novinky