To, čo nazývame fyzikálne zákony sú v skutočnosti len matematické opisy určitej časti prírody. Konečný zákon fyziky, ktorý by dokázal opísať úplne všetko, pravdepodobne vôbec neexistuje, aspoň to sa vo svojom príspevku domnieva teoretický fyzik Sankar Das Sarma. Jeho príspevok zverejnil portál NewScientist.

Žiadne fyzikálne zákony neexistujú

Vedci už viac než 100 rokov hľadajú takzvanú teóriu všetkého. Moderná fyzika však umožňuje veľké množstvo rôznych opisov, pričom niektoré sú si veľmi podobné, iné naopak úplne rozdielne a nezlučiteľné.

Podľa Das Sarma, to, čo nazývame fyzikálne zákony, sú v skutočnosti iba konzistentné matematické teórie, ktoré zapadajú do niektorých časti prírody. To platí ako pre Newtonove zákony pohybu, tak i pre Einsteinovu teóriu relativity, Diracove rovnice v kvantovej fyzike a mnoho ďalších.

Podľa vedca to znamená, že v skutočnosti nejde o žiadne zákony, ktoré by presne a konzistentne diktovali realitu, v ktorej žijeme. Vzťah je to presne opačný – naše zákony a teórie opisujú realitu takú, ako ju vnímame a meriame.

Ako ďalej uvádza Das Sarma vo svojom príspevku, v minulosti bola väčšina fyzikálnych zákonov priamo spojená s konkrétnymi časťami prírody. Všetko však zmenil začiatok 20. storočia, keď ľudia ako Albert Einstein začali pátrať po konečnej teórií všetkého. Do dnes sa s touto teóriou snažia vyrukovať tisícky vedcov z celého sveta. Zatiaľ sa ju nikomu nájsť nepodarilo.

Bude pátrať večne

Ako upresňuje portál Futurism, podľa Das Sarma je však nesmierne pozoruhodné, že ľudia vôbec dokážu pochopiť aspoň nejaké aspekty vesmíru prostredníctvom nami akceptovaných fyzikálnych zákonov.

„Čím viac toho objavíme v prírode, tým dokonalejšie sú naše opisy. Ide však o nekonečný proces. Je to ako šúpať nikdy nekončiacu cibuľu, čím viac jej ošúpeme, tým viac je na šúpanie,“ uvádza Das Sarma.

Teoretický fyzik taktiež poukazuje na koncept multivesmíru alebo nikdy nekončiaceho počtu vesmírov a zamýšľa sa nad tým, ako ľudia môžu byť natoľko arogantní, aby si mysleli, že pravidlá, ktorými sa zdanlivo riadi náš vesmír alebo naša realita, platia v každom vesmíre.

Taktiež nastoľuje niekoľko argumentov v rôznych nami akceptovaných teóriách. Napríklad tvrdí, že aj pri takej dôležitej teórii akou je kvantová mechanika, ktorá je mimochodom len „súbor pravidiel, ktoré používame na vyjadrenie našich zákonov, a nie skutočný zákon,“ existuje jednoducho až príliš mnoho premenných a neznámych na to, aby sme túto teóriu považovali za „posvätnú“.

„Je ťažké si predstaviť, že o tisíc rokov budú fyzici stále využívať kvantovú mechaniku ako základný opis prírody,“ nazdáva sa Das Sarma.

Vedec jednoducho nevidí žiaden konkrétny dôvod, prečo by sa náš opis toho, ako sa zdá, že funguje vesmír mal náhle skončiť v tomto storočí. Naše chápanie sveta okolo nás bude jednoducho pokračovať donekonečna a nami vytvorené fyzikálne teórie sa budú neustále vyvíjať  – nedosiahneme absolútne zákony, ktoré by raz a navždy vysvetlili všetko okolo nás.

V tomto ohľade sa vedecká komunita vo veľkej miere zhoduje. Je to dokonca jeden z dôvodov, prečo sa dnes objavené opisy reality nenazývajú „zákony“ ale „teórie“. Tento posun v prístupe vedcov najlepšie demonštruje dvojica Newton a Einstein. Newton v roku 1687 publikoval dielo, v ktorom predstavil svoj opis prírody a dodnes ho nazývame Newtonove pohybové zákony. Ľudia si pred 350 rokmi mysleli, že tieto „zákony“ sú dokonalé.

V roku 1905 Einstein publikoval svoju špeciálnu teóriu relativity, v ktorej poukázal na to, že Newtonove zákony vlastne vôbec nie sú zákony a pri veľmi vysokých rýchlostiach (v blízkosti rýchlosti svetla) vôbec neplatia. Jeho opis prírody už nenazývame zákonom, pretože sme sa poučili a vieme, že v budúcnosti môže prísť niekto iný, kto v relativite nájde chybu a predstaví vlastný, presnejší opis.