Minulý rok zverejnila medzinárodná koalícia vedcov vôbec prvý obrázok čiernej diery. Tentokrát však vedci zašli ešte ďalej a prinášajú video, ktoré ukazuje čiernu dieru chrliacu prúd častíc.

Krátke rádiové signály z ďalekého vesmíru odhalili záhadu chýbajúcej hmoty vo vesmíre

Prišlo potvrdenie: Planéta podobná Zemi v obývateľnej zóne známej hviezdy skutočne existuje

Vedci vložili nanočip do bunky. Pošle výsledky o detailoch starnuta a chorobách

Ako informuje portál Futurism, po tom, ako medzinárodná koalícia vedcov minulý rok vôbec po prvý krát ukázala obrázok čiernej diery, máme teraz k dispozícii ešte lepšie zábery. Tentoraz sa totižto vedcom nepodarilo vytvoriť len obrázok, ale prinášajú rovno video, ktoré znázorňuje čiernu dieru pri procese chrlenia prúdu častíc do priestoru.

Od obrázku k videu

Video, ktoré je súčasťou novej výskumnej štúdie uverejnenej v žurnále Astronomy & Astrofyzics, pochádza z toho istého pozorovania obrazu čiernej diery, ktorý uskutočnila minulý rok iniciatíva Horizon Telescope (EHT). Science Alert ďalej uvádza, že zachytená supermasívna čierna diera leží v srdci kvazaru 3C 279, nachádzajúceho sa vo súhvezdí Panny vzdialeného 5 miliárd svetelných rokov od Zeme.

Kvazar je mimoriadne jasné srdce galaxie, v ktorej je superhmotná čierna diera obklopená „akrečným diskom“, respektíve oblasťou rozptýleného materiálu, ktorý sa točí okolo centrálneho tela. Ten môžeme vidieť už na obrázku z minulého roka, keď materiál postupne padá do čiernej diery, no zlomok sa zrýchli takmer na rýchlosť svetla smerom von z diery.

Čierna diera tak vytvára relativistické prúdy najrýchlejšie sa pohybujúcich častíc v známom vesmíre. Podľa vedcov čierna diera na videu vychŕlila do priestoru dvojitý prúd plazmy. Tieto prúdy pritom opúšťajú čiernu dieru pri 99,5 % rýchlosti svetla vďaka obrovským gravitačným silám, ktoré sú súčasťou čiernej diery nasávajúcej hmotu.

Na zachytenie videa použil vedecký tím novú techniku zvanú „veľmi dlhá základná interferometria (VLBI)“, ktorá zhromažďuje a synchronizuje údaje z mnohých rádioteleskopov naprieč celým svetom a vytvára tak „jeden obrovský virtuálny ďalekohľad o veľkosti Zeme“.

Vedci EHT potom údaje analyzovali a skombinovali, aby sa zamerali na vzdialené objekty s rozlíšením 20 mikro-uhlových sekúnd oblohy. Ide o ekvivalent niekoho, kto by zo Zeme dokázal na Mesiaci identifikovať pomaranč.

Zachytené prúdy preukázali iné správanie, ako sa predpokladalo

Prúdy, ktoré vedci zachytili však odhaľujú menšie prekvapenie. Predpokladalo sa, že tieto prúdy budú rovné. Zhromaždené údaje ale v skutočnosti ukazujú ohyb prúdu na jeho základni, spolu s podlhovastou štruktúrou, ktorá je kolmá na smer prúdenia. „Túto morfológiu možno interpretovať ako široko rozloženú prúdovú základňu alebo priestorovo ohnutý prúd,“ popisujú vedci v publikovanej štúdii.

„Vedeli sme, že zakaždým, keď otvoríte nové okno do vesmíru, nájdete niečo nové. Tu, kde sme očakávali nájdenie oblasti, v ktorej sa prúd vytvára smerom k najostrejšiemu možnému obrazu, našli sme druh kolmej štruktúry.

Je to ako nájsť veľmi odlišný tvar otvorením najmenšej časti Matriošky,“ uviedol Jae-Young Kim, vedecký pracovník Inštitútu Maxa Plancka pre rádio astronómiu (MPIfR) v Nemecku a hlavný autor článku.