Predplatné PREMIUM na mesiac ZDARMA.

Hľadanie biologických stôp vo vesmíre ako primárny indikátor mimozemskej civilizácie sa môže ukázať ako chybný krok, informuje UniverseToday. Vedci totiž upravili známu Drakeovu rovnicu a zistili, že hľadať musíme oveľa bežnejšie sa vyskytujúci ukazovateľ, ktorý je spôsobený vekom vesmíru.

Technosfér je viac

V rámci upravenej Drakeovej rovnice, ktorá pochádza ešte zo 60-tych rokov od astronóma a astrofyzika Franka Drakea, je najprítomnejším indikátorom mimozemskej civilizácie alebo života vo vesmíre jeho biologický podpis. Ako vysvetľuje Phys.org, ten môže vyzerať napríklad ako metán v atmosfére exoplanéty, ktorý naznačuje prítomnosť života na nej.

Keď sa však vezme do úvahy jedna kľúčová premenná tejto rovnice, ktorou je čas, všetko sa zmení a to od základov. Aj keď totiž musí technologicky pokročilá civilizácia pochádza z pôvodne biologicky aktívnej planéty, nemusí na tejto planéte ostať alebo zmiznúť spolu s ňou.

liuzishan/freepik

Technológie sú totiž schopné prežiť biologický život a ďalej sa šíriť, s dostatkom času potenciálne aj za hranice domovskej hviezdnej sústavy. Technosféry, teda vesmírne objekty s vysokou prítomnosťou pokročilých technológií, môžu vážne v počte prevýšiť množstvo biosfér vo vesmíre.

Ľudstvo je toho dôkazom

Jasným príkladom sa môže stať už čoskoro ľudstvo, ktoré sa intenzívne pripravuje na kolonizáciu nielen najbližšieho vesmírneho suseda Mesiaca, ale tiež Marsu.

V prípade úspechu tak o niekoľko desiatok rokov neskôr vzniknú dve úplne nové technosféry bez biologickej signatúry, keďže Mesiac nemá žiadnu atmosféru a biologická stopa na Marse bude príliš drobná.

Je navyše možné, že dôjde k vzniku technológiu so schopnosťou samostatnej replikácie. Tie majú šancu rozširovať technosféru ďaleko za hranice sveta, v ktorom vznikli vďaka existencii biosféry. V takomto prípade teda môžu technologické signatúry existovať aj bez planéty a to vo forme družíc či kozmických lodí – jedným z najväčších technologických podpisov ľudstva sa môže stať už čoskoro satelitná konštelácia Starlink, ktorú bude podľa vedcov možné pozorovať zo vzdialeného kozmu.

NASA/Flickr

Problémom pre ľudstvo však aj naďalej ostáva infraštruktúra, ktorú používa pre skúmanie vesmíru. Na vzdialenosť najbližšej hviezdy totiž zatiaľ vedci nie sú schopní rozoznať ani len biosignatúru Zeme, ktorá je pomerne silná.

Pomôže Webbov teleskop

V hľadaní podobných signálov môže zásadne pomôcť aj Vesmírny teleskop Jamesa Webba, ktorý sa dostal do vesmíru len koncom minulého roka a ešte stále sa nedostal do plnohodnotnej prevádzky.

Nedokáže síce zachytávať jemné rádiové signály ako niektoré pozemské teleskopy, no jeho extrémna citlivosť umožňuje nahliadnuť do atmosfér exoplanét v úplne iných spektrách.

V oboch prípadoch je navyše problematické rozoznať skutočné signatúry od šumu – ak však bude hľadanie mimozemskej civilizácie pokračovať, podľa Drakeovej rovnice je väčšia pravdepodobnosť nájsť technologicky pokročilú, než len biologicky aktívnu.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú