Vedci sršia optimizmom: Našli identickú planétu ako Zem, je tam možný život

Astronómovia oznámili objav mimoriadne zaujímavého kandidáta na exoplanétu, ktorý môže pripomínať akúsi zmrznutú verziu Zeme. Svet označený ako HD 137010 b sa nachádza vo vzdialenosti menej než 150 svetelných rokov a podľa prvých analýz ide o kamennú planétu s parametrami nápadne blízkymi tým našim.

Napriek tomu by jej povrch mohol byť extrémne chladný, ako dodáva Science Alert.

Podľa novej vedeckej štúdie má HD 137010 b polomer porovnateľný so Zemou a jej hmotnosť dosahuje približne 1,2-násobok tej našej. Ešte zaujímavejšia je dĺžka roka.

Planéta obehne svoju hviezdu raz za 355 dní, čo je takmer identická hodnota ako obeh Zeme okolo Slnka. Už samotná kombinácia veľkosti a obežnej periódy robí z tohto sveta jeden z najzaujímavejších kandidátov na potenciálne obývateľnú planétu za posledné roky.

Chladná hviezda s dlhým životom

HD 137010 b obieha okolo hviezdy typu K, teda oranžového trpaslíka, ktorý nesie rovnaké označenie HD 137010. Ide o hviezdu s približne 70 percentami hmotnosti a veľkosti Slnka. Takéto hviezdy sú chladnejšie a menej svietivé než naše Slnko, no zároveň spaľujú vodík pomalšie. Výsledkom je extrémne dlhá životnosť.

Vedci upozorňujú, že hlavná fáza života tejto hviezdy, počas ktorej premieňa vodík na hélium, môže trvať dlhšie než je súčasný vek vesmíru. To výrazne zvyšuje šance na stabilné podmienky v okolí planét, ktoré ju obiehajú.

Na základe dĺžky obežnej dráhy výskumníci odhadujú, že existuje približne 51-percentná pravdepodobnosť, že sa HD 137010 b nachádza tesne vnútri obývateľnej zóny svojej hviezdy. Ide o oblasť, kde by sa za priaznivých podmienok mohla na povrchu udržať kvapalná voda.

„Ide o prvého kandidáta na planétu s polomerom a obežnými vlastnosťami podobnými Zemi, ktorý prechádza popred hviezdu podobnú Slnku dostatočne jasnú na rozsiahle následné pozorovania,“ uvádzajú autori štúdie.

Zachytená jediným prechodom

Existenciu planéty sa podarilo odhaliť pomocou dát z dnes už vyradeného vesmírneho teleskopu Kepler. Ten využíval tzv. tranzitnú metódu. Teleskop dlhodobo sledoval jas hviezdy a čakal na jeho mierny pokles, ktorý nastane v momente, keď planéta prejde popred hviezdny disk. Takýto prechod umožňuje určiť veľkosť planéty aj základné parametre jej obežnej dráhy.

V prípade HD 137010 b však astronómovia zaznamenali iba jediný tranzit. Na definitívne potvrdenie planéty je potrebné pozorovať viacero prechodov, čo je pri planétach s ročnou periódou proces trvajúci roky. „Očakávame, že existuje vysoká pravdepodobnosť, že ide o skutočnú planétu,“ dodávajú výskumníci.

NASA/JPL-Caltech/Keith Miller (Caltech/IPAC)

Svet v ľadovom zovretí

Hoci sa HD 137010 b môže nachádzať v obývateľnej zóne, prijíma menej než tretinu energie, ktorú Zem dostáva od Slnka. Odhady naznačujú, že teplota na jej povrchu by sa mohla pohybovať medzi mínus 68 až mínus 85 stupňami Celzia, čo je ešte menej než na Marse.

Napriek tomu vedci nevylučujú priaznivé atmosférické podmienky. Skúsenosti s inými exoplanétami veľkosti Zeme v obývateľných zónach naznačujú, že atmosféra bohatšia na oxid uhličitý by mohla umožniť existenciu kvapalnej vody. „Zdá sa byť úplne vierohodné, že atmosféra s mierne vyšším obsahom CO2 by podporovala prítomnosť kvapalnej vody na povrchu,“ uvádzajú autori.

Na druhej strane, ak by mala planéta podobnú koncentráciu CO2 ako Zem, mohla by uviaznuť v tzv. snehovej guli. V takom prípade by išlo o plne zaľadnený svet s vysokou odrazivosťou, ktorý by odrážal väčšinu dopadajúceho žiarenia späť do vesmíru a udržiaval si extrémne nízku teplotu okolo mínus 100 stupňov Celzia.

Zaujímavé je aj to, že HD 137010 b zrejme nemusí byť jedinou planétou v systéme. Iné známe exoplanetárne sústavy naznačujú, že podobné architektúry môžu obsahovať viacero planét rozložených naprieč obývateľnou zónou, prípadne aj vzdialenejší plynný obor veľkosti Jupitera.

Otázka, či by takáto zmrznutá Zem mohla podporovať život, zatiaľ zostáva otvorená. Samotná Zem však počas svojej 4,5 miliardy rokov trvajúcej histórie prešla viacerými obdobiami globálneho zaľadnenia. Aj planéta pokrytá ľadom teda nemusí byť automaticky mŕtvym svetom.

Čítajte viac z kategórie: Novinky