Vedci našli uprostred našej galaxie čosi prekvapivé. Okolo čiernej diery Sagittarius A*, ktorá leží v srdci Mliečnej cesty, obieha extrémnou rýchlosťou bublina horúceho plynu, informuje ScienceAlert. Vedcov síce prekvapila, zároveň im však pomáha zodpovedať množstvo otázok o priestore v okolí kozmického giganta v podobe supermasívnej čiernej diery.

Nepredstaviteľná rýchlosť

Spomínaná horúca bublina obieha okolo čiernej diery Sagittarius A* približne na podobnej orbite, ako Merkúr okolo Slnka. Zásadný rozdiel je však v tom, že kým Merkúru trvá obehnúť Slnko až 88 dní, táto horúca bublina to dokáže len za 70 minút. Musí tak dosahovať rýchlosť okolo 30 % rýchlosti svetla, vysvetľuje ESO.

Vedcov prekvapilo aj to, že pozorovali erupciu v tejto oblasti v rádiovom spektre pomocou observatória ALMA napriek tomu, že podobné javy dovtedy pozorovali len v röntgenovom a infračervenom spektre. K vzniku malo dôjsť v apríli 2014, úplnou náhodou práve vtedy, keď sa na čiernu dieru dívali astronómovia pomocou observatória.

Pixabay

Z bubliny vychádza extrémne polarizované svetlo, ktoré nesie znaky vzniku v synchrotrónovom urýchľovači častíc – znamená to, že za jeho rýchlosť a vlastnosti môže silné magnetické pole. Rádiové žiarenie môže podľa astronómov spôsobovať ochladzovanie bubliny po spomínanej erupcii.

Dáta o ich vzniku

„Našli sme silné dôkazy o magnetickom pôvode týchto erupcií a naše pozorovania nám dávajú aj predstavu o geometrii tohto procesu. Nové dáta sú extrémne nápomocné pri budovaní teoretickej interpretácie týchto javov,“ vysvetľuje astrofyzička Monika Mościbrodzka.

„Snáď jedného dňa budeme môcť pokojne povedať, že vieme čo sa deje v Sagittarius A*,“ dodáva na záver astrofyzik Maciek Wielgus z Inštitútu Maxa Planka pre rádiovú astronómiu v Nemecku. Naznačuje tým, že aj keď ľudstvo vyhotovilo snímku tejto čiernej diery a desaťročia pozoruje jej okolie, stále netušíme, ako presne funguje a za čo všetko je zodpovedná.

Rádioteleskop ALMA v Čile. SciTechDaily/YouTube

Vedci v štúdii vysvetľujú, že horúca bublina plynu je uzamknutá v disku vďaka magnetickému poľu, pričom obieha okolo čiernej diery a postupne do nej padá. Proces absorpcie má spomaľovať práve magnetické pole, ale vedcom stále nie je všetko jasné.

Keď totiž porovnali infračervené snímky iných erupcií, vyzerali a chovali sa inak. Práve pre to potrebujeme viac pozorovaní a výskumu, ktoré môžu priniesť nové a oveľa presnejšie modely či teórie.

Čítajte viac z kategórie: Novinky