V tomto texte boli použité materiály TASR.

Nórsko sa pripravuje na zásadnú zmenu svojej ekonomiky. Krajina, ktorá desiatky rokov ťažila z ropného bohatstva a dnes patrí medzi najväčších producentov ropy a zemného plynu v Európe, sa chystá otvoriť diskusiu o tom, ako bude vyzerať jej hospodárstvo v období, keď fosílne zdroje prestanú byť hlavným motorom rastu. Tento politicky aj ekonomicky významný krok je výsledkom dohody medzi menšinovou labouristickou vládou a Stranou zelených, ktorá výmenou za podporu štátneho rozpočtu presadila vznik novej transformačnej komisie.

Nórske zásoby ropy a plynu pomaly, ale neodvratne klesajú. Zároveň rastie tlak na klimatické záväzky a potreba prechodu na udržateľnejšie formy hospodárenia. Ropný priemysel krajine priniesol prosperitu a umožnil vytvorenie jedného z najväčších štátnych investičných fondov sveta, no stojí aj za emisiami, ktorým sa Európa snaží čo najrýchlejšie znižovať. V Osle sa preto začína formovať dlhodobá stratégia, ktorá má pripraviť nórsku ekonomiku na éru, v ktorej fosílne palivá už nebudú dominantným prvkom.

Posledná kapitola ropnej éry

Zelení popisujú dohodu s vládou ako prvý krok k výraznej transformácii hospodárstva. Ingrid Lilandová zo Strany zelených uviedla: „Začíname písať poslednú kapitolu v histórii nórskeho ropného priemyslu.“ Tento výrok podčiarkuje vážnosť situácie aj ambície presadiť strategickú zmenu, ktorá ďaleko presahuje jedno volebné obdobie.

Úlohou pripravovanej komisie bude hľadať realistické scenáre pre ekonomiku novej éry. Zameria sa na efektívnejšie využívanie pracovnej sily a prírodných zdrojov, ale aj na sektory, v ktorých by Nórsko mohlo konkurovať po ústupe fosílneho priemyslu. V dohode sa uvádza: „Transformačná komisia bude skúmať rôzne scenáre a opatrenia zamerané na zlepšenie adaptability nórskeho hospodárstva. Najmä to, ako možno efektívnejšie využívať pracovnú silu a prírodné zdroje, keďže Nórsko vstupuje do novej fázy poznačenej poklesom produkcie ropy a plynu.“

Hoci vznik komisie predstavuje dôležitý posun, stále ide len o čiastočný kompromis. Cieľ Strany zelených – úplné ukončenie používania uhľovodíkov do roku 2040 – zostáva vzdialený a vláda momentálne smeruje len k postupnej a kontrolovanej transformácii.

Elektromobilita ako strategická priorita

Dohoda však nezostala len pri koncepčných riešeniach budúcnosti. Zeleným sa podarilo presadiť aj konkrétny krok, ktorý má bezprostredný dopad na jednej z najdynamickejších oblastí nórskej ekonomiky – elektromobilitu. Nórsko je celosvetovým lídrom v počte elektrických vozidiel na cestách a v posledných rokoch sa podiel elektromobilov medzi novými registráciami pohybuje takmer na úrovni 100 %.

Jednou z hlavných motivácií pre domácnosti i firemných zákazníkov bolo dlhodobé oslobodenie elektromobilov od dane z pridanej hodnoty, ktorá v krajine dosahuje 25 %. Vláda pôvodne plánovala zrušiť toto zvýhodnenie do roku 2027, no podľa novej dohody sa termín posúva na rok 2028. Zmena má však platiť len v prípade súhlasu európskych orgánov.

Generálna tajomníčka Nórskej asociácie elektromobilov Christina Buová rozhodnutie víta. „Pre rast elektromobilov je veľmi dôležité, aby sa DPH zavádzala pomalšie, ako pôvodne navrhovala vláda. To umožní ďalšie zníženie emisií,“ uviedla.