Vedci z Massachusettského inštitútu technológií (MIT) prichádzajú so šokujúcou štúdiou, podľa ktorej vchádza nielen medicína, ale aj ďalšie vedecké odvetvia do úplne novej éry, píše Interesting Engineering. Umelá inteligencia sprístupnila rýchlosť výskumu, o ktorej sa vedcom doteraz ani len nesnívalo – jej schopnosti sú však len na úplnom začiatku.

Pomôže celému ľudstvu

Umelá inteligencia síce pri svojom intenzívnom vývoji naráža na vážne prekážky, ako však vysvetľujú vedci v tlačovej správe MIT, má potenciál od základov prekopať hneď niekoľko dôležitých vedeckých odvetví. Zdá sa, že prvým z nich bude medicína, ktorá má vplyv na prakticky všetkých ľudí na Zemi a to hneď niekoľkými spôsobmi.

S cieľom zrýchlenia výskumu vedci vyvinuli BioAutoMATED na báze umelej inteligencie, ktorý je schopný spracúvať veľké množstvá dát a vytvárať pre ne modely oveľa efektívnejšie, než ľudia. Experti zodpovední za tento systém objasňujú, že sú hlavným jazykom biológie sekvencie, s ktorými dokážu podobné systémy pracovať nesmierne šikovne a efektívne.

Šetrením času pri výskume v oblasti medicíny je možné šetriť nielen peniaze, ale tiež ľudské životy. Zdrojový kód BioAutoMATED je sprístupnený vo forme open-source a môžu ho vďaka tomu odskúšať vedci, ktorí majú o podobnú technológiu záujem. Na presnejšie využitie a aplikáciu takéhoto systému na konkrétne sety dát je však nutné najať experta, ktorý ho príslušne upraví.

Prekonáva bariéry

Umelej inteligencie sa darí prenikať vo veľkom do čoraz väčšieho množstva oblastí, pričom práve medicína ju môže privítať hneď v niekoľkých formách. Ako sme informovali v nedávnom článku, umelej inteligencii sa napríklad podarilo vyvinúť vlastný liek, ktorý teraz vedci testujú na ľudských pacientoch.

Umelá inteligencia však už dosiahla prekvapivé úspechy aj v rádiologických skúškach a to aj pri použití jazykového modelu ChatGPT namiesto špecializovaného systému. Zo 150 otázok sa ChatGPT podarilo správne zodpovedať 104, teda 69 %. Na prejdenie týmto testom je pritom nutné dosiahnuť úspešnosť 70 %.

Umelá inteligencia v tomto prípade lepšie zvládala otázky vyžadujúce jednoduchšie premýšľanie, pri ktorých dosiahla úspešnosť až 84 %. Pri tých ťažších sa jej darilo len s 60 % úspešnosťou, no podľa odborníkov je to aj tak zásadný úspech.

AI sa darí odhaľovať dokonca aj ochorenie mozgu a to s ešte vyššou presnosťou, než ľudskí experti. Vedci totiž prišli na to, že dokáže algoritmus GPT-3 identifikovať v spontánnej debate náznaky, na základe ktorých je možné diagnostikovať alebo predpovedať skoré štádiá demencie a to až v 80 % prípadoch.