Strata hmotnosti je pre väčšinu ľudí zdĺhavý a často frustrujúci proces. Namiesto prirodzeného spaľovania tukov sme odkázaní na drastické diéty, intenzívne cvičenie alebo lieky s vedľajšími účinkami. Čo ak by však existoval spôsob, ako naše telo jednoducho „preprogramovať“ tak, aby samo nepriberalo?

Výskumníci z Weizmannovho inštitútu v Izraeli pri genetickom výskume na myšiach objavili zaujímavú bielkovinu s názvom MTCH2 – neformálne nazývanú Mitch. Táto molekula sídli na membráne mitochondrií a ukázalo sa, že má kľúčový vplyv na to, ako naše telo spracúva a ukladá tuky. Keď vedci túto bielkovinu z myších buniek vymazali, zaznamenali vynikajúce výsledky.

Myši nepriberali ani pri vysoko kalorickej strave a zároveň sa zlepšila ich svalová výdrž aj činnosť srdca. Vďaka Mitchu sa ich telá zrejme rozhodli použiť tuk ako palivo namiesto toho, aby si ho odkladali do zásob. Na tému upozornil portál IFLScience.

Z laboratória do ľudských buniek

Až donedávna išlo len o myší experiment, no aktuálna štúdia tímu vedeného profesorom Atanom Grossom posunula výskum na úplne novú úroveň. Výskumníci totiž dokázali, že podobné zmeny nastávajú aj v ľudských bunkách. Po vymazaní Mitchu z ľudských buniek sa zrýchlilo bunkové dýchanie, proces, pri ktorom sa tuky a cukry premieňajú na energiu. Telo tak začalo spotrebovávať zásoby, ktoré by inak skončili ako tukové vankúše pod kožou.

Pixabay (Úprava redakcie)

Tento efekt je viacvrstvový, keďže okrem metabolickej regulácie je Mitch zodpovedný aj za mitochondriálnu fúziu. V jeho neprítomnosti sa sieť mitochondrií rozpadá, čím sa znižuje energetická efektivita buniek. Tie tak potrebujú viac „paliva“ na dosiahnutie rovnakého výkonu.

Zároveň sa potvrdilo, že Mitch ovplyvňuje aj fúziu mitochondrií. Bez nej sa mitochondrie nedokážu efektívne spájať do funkčných sietí, čo znamená, že bunky musia vynaložiť viac energie na dosiahnutie rovnakého výkonu. Tento výdaj navyše prispieva k vyššiemu spaľovaniu kalórií bez akéhokoľvek pohybu.

Ako Mitch ovláda vznik tukových buniek

Azda najprekvapivejším objavom bolo zistenie, že Mitch kontroluje aj samotný vznik tukových buniek. V normálnych podmienkach sa tzv. progenitorové bunky môžu vyvinúť do akéhokoľvek bunkového typu – vrátane tukových. No keď vedci Mitch z týchto buniek odstránili, prostredie v nich sa zmenilo natoľko, že nedokázali syntetizovať tukové membrány. Inými slovami, bunky sa nedokázali „prepnúť“ do režimu ukladania tuku.

Aj keď sa zatiaľ hovorí len o laboratórnych experimentoch, ide o veľký krok vpred v pochopení toho, ako a prečo vlastne priberáme. Tím však upozorňuje, že terapia založená na vypnutí Mitchu môže mať aj negatíva ako napríklad ukázal aj starší výskum kde bolo odstránenie spájané  s poruchami pamäte a dokonca s Alzheimerovou chorobou. Genetická manipulácia preto zatiaľ nie je bežne dostupná, no nový výskum ponúka sľubný smer.

„Ukázali sme, že Mitch rozhoduje o osude tuku v ľudských bunkách,“ uzavrel Gross.

Čítajte viac z kategórie: Novinky