Sme na najlepšej ceste k rozlúsknutie jednej z najväčších záhad vesmíru. Výsledky novej štúdie publikovanej v žurnále Physical Review D totiž naznačujú, že v našej galaxii by sa mohlo nachádzať 14 objektov tvorených antihmotou.

Ak sa by sa výsledky štúdie podarilo verifikovať, malo by to nedozerné následky na to, ako chápeme vesmír. O téme informoval portál ScienceAlert.

Lapili sme skutočné antihviezdy?

Hneď na úvod treba uviesť, že všetkých 14 objektov by mohlo byť vysvetlených aj iným spôsobom, avšak vedcov fascinuje predstava, že by tieto objekty mohli byť dlho hľadanými antihviezdami. Ako ale verifikovať, či ide naozaj o hviezdy tvorené antihmotou? Stručná odpoveď znie, že len veľmi ťažko.

IRAP – CNRS/ S. Dupourqué

Samotná antihmota predstavuje protiklad hmoty. Všetky existujúce častice tvoriace hmotu majú svoje protiklady nazývané antičastice. Antičastice sú „na vlas“ rovnaké ako „bežné“ častice s tým rozdielom, že ich náboj je opačný. To znamená, že ekvivalentom pozitívne nabitých protónov sú negatívne nabité antiprotóny, uvádza web LiveScience.

V prípade, že dôjde k stretu častice a antičastice, nastane ich anihilácia, teda proces, pri ktorom pôvodné častice zanikajú a do okolia sa uvoľní veľké množstvo energie. Keďže je hmota a antihmota vo svojej podstate to isté, len zrkadlovo obrátené, počas Veľkého tresku mali byť vytvorené v rovnakom množstve. Podľa súčasných poznatkov však vo vesmíre dominuje hmota a antihmotu je možné detegovať iba v stopových množstvách, upozorňuje web NewAtlas.

Antihmotu sa napríklad podarilo objaviť prístrojom s názvom Alpha Magnetic Spectrometer (AMS), ktorý je nainštalovaný na Medzinárodnej vesmírnej stanici. Konkrétne sme pomocou AMS dokázali detegovať niečo, čo sa nápadne podobá na antihélium. Prvok, ktorého jadro je zložené z dvoch antiprotónov a dvoch antineutrónov. Zaujímavé je, že zatiaľ žiadny pre nás známy proces nedokáže vytvoriť nič tak zložité ako antihélium, uviedol exkluzívne pre portál LiveScience astrofyzik Simon Dupourqué.

Neprehliadni
CERN hlási veľký pokrok: Prenosná pasca pomôže odhaliť úžasné tajomstvá antihmoty

Odkiaľ antihélium pochádza a kam sa podela všetka antihmota vo vesmíre?

Odpoveď sa pokúsil nájsť tím vedcov z vyššie zmienenej štúdie. Keďže teoreticky neexistuje žiadny dôvod, prečo by antihmota, podobne ako bežná hmota, nemohla vytvárať hviezdy, formovať galaxie, nie je dôvod domnievať sa, že takéto objekty nemôžu existovať. Samozrejme za predpokladu, že antihmota by bola dostatočne vzdialená od bežnej hmoty, aby nedošlo k anihilácii. Vzhľadom na to, že aj takéto antihviezdy by svietili rovnakým spôsobom ako bežné hviezdy, túto teóriu je len veľmi ťažké dokázať.

Keďže vo vesmíre je bežná hmota všadeprítomná, je možné, že by sme tieto antihviezdy mohli spozorovať pri anihilácii. Vzájomná zrážka častíc a antičastíc totiž po sebe zanechá záblesky gama žiarenia, takže ak by bežná hmota „plávajúca kozmom“ vo forme plynu a prachu narazila do antihviezdy, došlo by ku generovanie nadmerného množstva gama žiarenia, uviedol Dupourqué pre LiveScience.

Pixabay

Presne to je to, na čo sa zamerali autori novej štúdie. Tím odborníkov vo svojej práci analyzoval údaje zozbierané Fermiho vesmírnym ďalekohľadom za posledných 10 rokov. Presnejšie experti preskúmali až 5 757 zdrojov gama žiarenia, ktoré by potencionálne mohli byť antihviezdy.

Vzhľadom na to, že gama žiarenie môže byť vo vesmíre vytvorené rôznymi astronomickými objektami a interakciami, vedci sa zamerali iba na tie, ktoré vyžarujú stále z rovnakého miesta, pričom ich svetelné spektrum zodpovedá tomu, čo sa očakáva od vzájomnej kolízie častíc a antičastíc.

Vo výsledku zodpovedalo týmto kritériám iba 14 objektov. Ako však v závere konštatujú aj samotní vedci, ich výsledky automaticky nestanovujú tieto objekty na antihviezdy. Pravdepodobnosť, že by šlo o skutočné antihviezdy, je len mizivá, ale aj to je lepšie ako nič. Okrem toho, extrapoláciou výsledkov odborníci zistili, že na každých 300 000 bežných hviezd pripadá približne jedna antihviezda. Už ju teda stačí len objaviť.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

Články, ktoré hýbu svetom