Ukrajinci vyvinuli vlastného rivala pre Patriot. Čakajú už len na Európu

Ukrajinský zbrojársky priemysel dosiahol významný míľnik v snahe ochrániť svoje nebo pred balistickými hrozbami. Kyjev oficiálne dokončil svoju časť vývoja nového nadnárodného protiraketového štítu s názvom Freyja. V budúcnosti má prelomiť kritickú závislosť na amerických batériách Patriot a ponúknuť cenovo dostupnejšiu alternatívu pre celú Európu.

Celý projekt nabral na obrátkach najmä pre narastajúcu intenzitu vzdušných útokov a nedostatok západných záchytných rakiet. Ruská armáda čoraz častejšie nasadzuje pokročilé zbraňové systémy a balistické rakety, ktoré si vyžadujú okamžitú a nepretržitú reakciu protivzdušnej obrany. Nedávno sme navyše videli, ako Rusko otestovalo nebezpečnú zbraň schopnú zasiahnuť ciele na obrovské vzdialenosti, čo len stupňuje tlak na európsku bezpečnosť.

Podľa podrobných informácií, ktoré zverejnil odborný portál Defense News, prezident Volodymyr Zelenskyj potvrdil, že domáci priemysel splnil všetky stanovené ciele. Na rade sú teraz partneri z Európy, ktorí musia dodať kľúčové subsystémy včas, aby sa prvé ostré testy stihli uskutočniť ešte pred koncom tohto roka.

Prečo Patriot už nestačí

Ukrajina sa v obrane proti balistickým raketám doteraz spoliehala predovšetkým na americké systémy MIM-104 Patriot, konkrétne na moderné strely PAC-3. Síce vykazujú vysokú úspešnosť zásahov, no ich zásoby sa celosvetovo rapídne zmenšujú. Konflikt na Blízkom východe vyčerpal podľa vojenských analytikov až dve tretiny predvojnových amerických zásob týchto rakiet.

Ďalším obrovským problémom je extrémna finančná náročnosť a pomalé tempo výroby. Jediná raketa typu PAC-3 stojí zhruba 3,8 milióna dolárov a čakacie lehoty na nové dodávky sa rátajú v rokoch. Navyše, zložité licenčné konania a exportné pravidlá Spojených štátov často zväzujú ruky európskym spojencom pri ich promptnom nasadení.

Práve preto vznikla koalícia desiatich krajín, ktorú v júli v Paríži iniciovala Ukrajina spolu s Francúzskom, Nemeckom či Veľkou Britániou. Freyja má priniesť nezávislý systém, o ktorého výrobe a rozmiestnení budú rozhodovať samotné európske štáty bez nutnosti žiadať o povolenie Washington.

Domáca raketa FP-7.X s európskym mozgom

Hlavným ťahúňom celého vývoja je ukrajinská technologická spoločnosť Fire Point, ktorá postavila samotnú záchytnú strelu s označením FP-7.X a príslušné odpaľovacie zariadenie. Telo rakety, motor a mechanická konštrukcia sú plne pripravené na výrobu, no k plnej funkčnosti potrebujú špičkové technológie zo zahraničia.

Koncept počíta s modulárnou architektúrou, ktorá sa dokáže bez problémov prepojiť s existujúcimi sieťami NATO. Systém bude komunikovať cez štandard Link 16 a radarové údaje spracovávať cez protokol Asterix. Obojstranné dátové spojenie umožní korigovať kurz rakety priamo počas jej letu k cieľu, čo je pri likvidácii rýchlych balistických striel kľúčové.

Darkone/Wikimedia Commons

O integráciu veliteľských stanovíšť sa stará nórska spoločnosť Kongsberg, ktorá vyrába aj dobre známe systémy NASAMS. Prieskumné radary dodáva nemecký gigant Hensoldt, predovšetkým typ TRML-4D, ktorý dokáže súčasne sledovať približne 1 500 vzdušných cieľov. Do projektu sú zapojené aj firmy zo Švédska, Talianska či Dánska.

Kľúčový problém v navádzaní a optike

Hoci Ukrajinci hlásia pripravenosť, najväčším technologickým orieškom zostáva navádzacia hlavica strely. Riaditeľka spoločnosti Fire Point Iryna Terech potvrdila, že integrácia infračerveného navádzacieho senzora je momentálne najzložitejšou fázou, aká sa kedy v tomto odvetví realizovala v takom krátkom čase.

Na navádzacom module pracujú inžinieri z nemeckej zbrojovky Diehl Defence, ktorá stojí za úspešným systémom IRIS-T. Vyvinúť a dokonale zladiť európsku senzorovú technológiu s novou ukrajinskou raketou za niekoľko mesiacov predstavuje obrovskú výzvu. Za normálnych okolností trvá vývoj podobného protiraketového komplexu dvadsať až tridsať rokov.

Ukrajina preto paralelne vyvíja alternatívne navádzacie hlavice s ďalšími dvoma utajenými partnermi. Chce tak predísť situácii, kedy by meškanie jedného dodávateľa úplne zastavilo celý projekt. Továrenské kapacity sú totiž podľa vedenia firmy pripravené okamžite spustiť sériovú výrobu.

Extrémne ambiciózne výrobné tempo

Rozdiel medzi Freyjou a západnými riešeniami spočíva v cene a objeme produkcie. Cieľom firmy Fire Point je vyrobiť najmenej 2 000 záchytných rakiet ročne. Cena jedného kusu by v masovej výrobe mala klesnúť pod úroveň 1,2 milióna dolárov, čo je zhruba tretina ceny strely Patriot PAC-3.

Prvá generácia strely FP-7.X staví na črepinovú bojovú hlavicu, podobne ako staršie rakety PAC-2, a bude schopná likvidovať ciele vo výške 20 až 25 kilometrov. Neskôr príde na rad pokročilejšia verzia typu hit-to-kill, ktorá ciele ničí priamym kinetickým nárazom pri obrovskej rýchlosti.

Práve vysoké tempo produkcie je to, čo západnému obrannému priemyslu chýba najviac. Ak sa podarí udržať nízke výrobné náklady, Ukrajina a jej európski partneri získajú schopnosť odraziť masívne útoky bez rizika, že im v priebehu niekoľkých týždňov dôjde munícia.

Čas hrá proti Kyjevu aj celej Európe

Potreba nového štítu je urgentná. Len v priebehu septembra odpálilo Rusko na ukrajinské mestá takmer 3 500 prúdových dronov a desiatky balistických rakiet. Civilné straty v dôsledku útokov narástli podľa údajov OSN medziročne o 59 %, čo núti obrancov míňať drahé rakety aj na lacnejšie hrozby.

Ukrajinská strana plánuje nasadiť systém Freyja do reálneho boja v júli budúceho roka. Všetko však závisí od toho, ako rýchlo dokážu európske vlády a ich zbrojovky odovzdať hotové navádzacie a radarové komponenty na záverečné testovanie.

Ak sa tento spoločný projekt podarí dotiahnuť do úspešného konca, nepôjde len o záchranu ukrajinských miest. Freyja môže položiť základy pre skutočnú európsku strategickú autonómiu v oblasti protiraketovej obrany, na ktorú starý kontinent doteraz nenašiel odvahu ani prostriedky.

Čítajte viac z kategórie: Vojenské technológie