Ochorenie na koronavírus prekvapivo niektorí ľudia zvládajú bez väčších problémov, no u iných spôsobí kritické komplikácie, ktoré môžu viesť až k smrti. Nemeckí vedci skúmali súvislosť medzi vážnosťou priebehu ochorenia COVID-19 a neandertálskymi génmi v DNA pacientov s pozitívnym testom, píše portál Science Alert.

Človek dnešného typu (homo sapiens sapiens) sa pred 60 000 rokmi pri migrácii z afrického kontinentu dostal aj na územie dnešnej Európy a časti Ázie, ktoré vtedy už najmenej 250-tisíc rokov obývali neandertálci. Oba druhy žili istý čas popri sebe, čo okrem konfliktov viedlo aj k medzidruhovému kríženiu.

Hoci neandertálci krátko po našom príchode vyhynuli, v DNA dnešných ľudí sa ich genetická informácia v malom množstve zachovala. Je však celkom pravdepodobné, že práve vďaka tomuto kríženiu boli naši predkovia odolnejší voči chladu či niektorým vírusom, voči ktorým si neandertálci vybudovali imunitu. Ich genetickú informáciu má približne 16 % Európanov a až polovica obyvateľov juhovýchodnej Ázie.

neandertálci výskyt
Neandertálci žili v malých spoločenstvách na rôznych izolovaných miestach. Ich výskyt nám môže naznačiť aj mapa nálezísk neandertálskych pozostatkov. Zdroj: Wikipedia

Zdá sa, akoby si choroba vyberala – u niektorých mladých zdravých ľudí sa koronavírus takmer ani neprejaví, no u ich rovnako zdravých rovesníkov spôsobí obrovské zdravotné ťažkosti.

Genetici Hugo Zeberg a Svante Pääbo z Inštitútu Maxa Plancka analyzovali genetické informácie viac ako 3000 hospitalizovaných pacientov s ochorením COVID-19. Tvrdia, že isté varianty génov na chromozóme 3 sa v testovanej vzorke vyskytujú pričasto. Celú štúdiu vedcov zverejnili aj žurnále Nature.

Pixabay

Vedci v DNA rozpoznali zdedený reťazec šiestich génov, ktoré sa nachádzali u veľkého množstva nakazených pacientov, teda nemohlo ísť o náhodu. Tento reťazec sa zároveň takmer zhodoval s príslušným reťazcom génov z DNA neandertálskych žien, ktoré boli pred niekoľkými rokmi nájdené v Chorvátsku.

„Takmer som spadol zo stoličky – segmet DNA bol rovnaký ako ten neandertálsky,“ hovorí profesor Hugo Zeberg z Inštitútu Maxa Plancka v Lipsku pre The Guardian. Podľa vedcov majú ľudia s týmto neandertálskym génom až trojnásobne vyššiu šancu, že po nakazení koronavírusom budú mať vážne problémy s dýchaním a pravdepodobne budú potrebovať aj pľúcnu ventiláciu.

Človek dnešného typu pred 60-tisíc rokmi opustil Afriku. Dostal sa do kontaktu aj s neandertálcom. Vlákno DNA, ktoré je zodpovedné za vážnejší priebeh ochorenia má 16 % Európanov a až polovica Aziatov. Nature

Tento objav by zároveň vysvetľoval dvojnásobne vyššiu úmrtnosť obyvateľov Británie s bangladéšskymi koreňmi oproti zvyšku populácie. „Je zarážajúce, že genetický pôvod má v dnešnej dobe takéto tragické následky,“ hovorí Svante Pääbo. Okrem spomínaného reťazca je však za závažným priebehom ochorenia nepochybne aj viacero ďalších faktorov.

Hoci výskum odhalil súvislosť medzi závažnosťou ochorenia a našou DNA, netreba zabúdať, že koronavírus sa šíri bez ohľadu na genetiku. Opatrnosť je preto stále veľmi dôležitá, chránime totiž nielen seba, ale aj svojich blízkych.

Pošli nám TIP na článok



Vesmír a veda