Človek neandertálsky, tiež označovaný aj ako Homo neandertalensis, je už dávno vyhynutý druh. Zatiaľ čo kedysi sme sa učili, že za jeho vyhynutím môže stáť moderný človek, nová štúdia naznačuje úplné inú príčinu.

Človek neandertálsky údajne nevyhynul našou vinou. Portál CNN upozorňuje, že najnovšia štúdia zverejnená v žurnále PLoS One nás zbavuje pomyselnej viny. Homo neandertalensis, ako znie latinské pomenovanie tohto druhu, sa v dávnych časoch vyskytoval v Európe či dokonca v Ázii. O čase jeho vyhynutia sa viedli rôzne debaty, no s presnosťou na 95,4 % určila čas vyhynutia v rozmedzí 41 030 až 39 260 rokov od súčasnosti štúdia uverejnená v žurnále Nature.

Neandertálcov mal o život pripraviť tvrdý konkurenčný boj o zdroje s človekom rozumným. Skutočnosť však môže byť iná

V školách sme sa doposiaľ učili, že za pravdepodobné vyhynutia toho druhu môže Homo sapiens, respektíve dnešný človek rozumný. Dohady hovoria, že práve pred 40 000 rokmi, kedy sa odhaduje vyhynutie neandertálcov, začal človek rozumný migrovať z Afriky. Neandertálcov mal dnešný moderný človek pripraviť v tvrdom konkurenčnom boji o zdroje potrebné k prežitiu.

Zobraziť celú galériu (3)

Infografika expanzie moderného človeka z Afriky do miest pôvodne obývaných neandertálcami. Zdroj: Wikipedia

Jeden z výskumov dokonca hovorí, že k vyhynutiu neandertálcov výrazne prispeli choroby človeka rozumného. Najnovší výskum ale naznačuje, že k vyhynutiu neandertálcov mohol stačiť takzvaný inbríding, respektíve kríženie medzi príbuznými.

Predchádzajúce výskumy totižto ukázali, že párenie medzi príbuznými bolo pre neandertálcov úplne bežné. Svoju rolu zohrali faktory ako je malá početnosť populácie a výkyvy v pomere pôrodnosti, úmrtnosti a pohlaví.

Reprodukčná schopnosť neandertálcov bola veľmi nízka

Predchádzajúce výskumy tiež naznačovali, že neandertálci žili v malých izolovaných skupinách ešte pred tým, než sa objavil človek rozumný. Vedci preto vytvorili populačné modely založené na údajoch skupín lovcov a zberačov s rozsahom počtu populácie od 50 do maximálne 5 000 členov. Na základe týchto modelov následne simulovali zmeny v populáciách v reakcii na zmeny v pôrodnosti a úmrtnosti, inbrídingu a faktoru známeho ako Alleeho princíp.

Zobraziť celú galériu (3)

Neandertálci žili v malých spoločenstvách na rôznych izolovaných miestach. Ich výskyt nám môže naznačiť aj mapa nálezísk neandertálskych pozostatkov. Zdroj: Wikipedia

Ten vyjadruje, že nadmerné premnoženie a príliš nízka hustota je pre populáciu škodlivá. Inbríding tiež naznačuje, že párenie medzi príbuznými viedlo k zníženiu reprodukčnej kondície jednotlivcov. Podľa niektorých výskumov mohol inbríding obmedziť reprodukčnú spôsobilosť neandertálcov až o 40% v porovnaní s človekom rozumným.

Neandertálci jednoducho nemali demografické šťastie

Vedci na základe postavených populačných modelov a predchádzajúcich poznatkov vytvorili simuláciu s časovým rámcom dlhým 10 000 rokov. Tá ukázala, že inbríding bol zodpovedný za vyhynutie neandertálcov len v málopočetných populačných skupinách. V skupinách s vyšším počtom populácie ale okrem inbrídingu zaúradoval aj Alleho princíp. Ten naznačil, že v populáciách s počtom okolo 1 000 jedincov mohla byť príčina vyhynutia aj ročná pôrodnosť žien na úrovni 25% a menej.

Zobraziť celú galériu (3)

Rekonštrukcia tváre neandertálca z múrea Neues Museum v Berlíne. Zdroj: Gary Todd/ Flickr

Spolu s ostatnými faktormi ako je fluktuácia medzi pôrodnosťou a úmrtnosťou vedci zistili, že vyhynutie neandertálcov by bolo v ich časovom okne 10 000 rokov veľmi pravdepodobné. Vedci však pripustili, že na vyhynutie neandertálcov mohol mať určitý vplyv aj človek rozumný. Vo svojej publikácií však naznačili, že neandertálci mali jednoducho len „zlé demografické neštastie“.

Čítajte viac z kategórie: Novinky