Slnečná sústava má minimálne o jeden mesiac viac, ako sme mysleli. Astronómovia totiž objavili doposiaľ nikdy nepozorovaný „minimesiac“ obiehajúci okolo malého asteroidu v blízkosti planéty Jupiter.

Na tému upozornil portál ScienceAlert.

Objavili nový mesiac

Objav sa podaril uskutočniť vďaka sonde Lucy, ktorej hlavným cieľom je prelet okolo Jupiterových Trójanov, teda planétok obiehajúcich Slnko okolo libračných bodov L4 a L5 sústavy Slnko-Jupiter.

K týmto planétkam sa totiž žiadna sonda, až doposiaľ, nevydala.

Pojmom Trójania sa vo všeobecnosti  označujú planétky alebo asteroidy, ktoré majú spoločnú obežnú dráhu s veľkou planétou, pričom zostávajú na stabilnej obežnej dráhe v blízkosti jedného z Lagrangeových bodov.

Presnejšie sa títo Trójania nachádzajú v bode L4 a L5, teda približne o 60° pred alebo za veľkou planétou.

Ako píše NASA na svojom webe, 27. marca tím vedcov zastrešujúcich túto misiu zistil, že planétka Polymele (najmenšia z Trójanov) má svoj vlastný prirodzený satelit. Novoobjavený mesiac má priemer približne 5 km, pričom od 27 km veľkej planétky Polymele je vzdialený približne 200 km.

Len pre zaujímavosť, v čase pozorovania tohto objektu bola planétka Polymele od Zeme vzdialená viac než 770 miliónov km.

Podľa zaužívaných konvencií pomenovávania planét a podobných objektov satelit nedostane svoj názov, až pokiaľ astronómovia nebudú vedieť presne určiť jeho obežnú dráhu. To však bude nesmierne náročné.

Objavený „minimesiac“ je totiž príliš blízko Polymele, takže nie je možné ho pozorovať vesmírnymi ani pozemskými observatóriami. Jediná možnosť, ako ho môžeme sledovať, je tzv. okultácia, teda situácia, kedy sa tento objekt náhodne dostane popred vzdialenú hviezdu (rovnakým spôsobom bol aj objavený).

Vzhľadom na vzdialenosť a veľkosť tohto objektu, je podľa astronómov jeho pozorovanie ekvivalentné pokusu o objavenie mince na chodníku, pričom pozorovateľ sa nachádza na vrchole mrakodrapu.

Za zmienku stojí aj fakt, že slogan tejto misie pri štarte znel: „12 rokov, sedem asteroidov, jedna kozmická loď.“ Uvedené vzhľadom na nedávny objav „minimesiaca“, ale tiež minuloročný objav iného prirodzeného satelitu, už neplatí.

Sonda Lucy tak na svojej 12 rokov trvajúcej ceste  „navštívi“ až 9 asteroidov. Aspoň za predpokladu, že nedôjde k objavu ďalších telies.

Aké sú naše možnosti na záchranu?

Ľudí však v súvislosti s asteroidmi väčšinou zaujíma apokalypsa v podobe dopadu na Zem. Planetárna obrana sa niekomu môže zdať len ako záležitosť celovečerných filmov, obe uvedené záležitosti sú ale predmetom serióznej vedeckej práce a v astronomickej komunite sa neberú na ľahkú váhu.

K dnešnému dňu, našťastie, neevidujeme žiadny asteroid, ktorý by bol na kolíznom kurze so Zemou, poznáme však mnoho vesmírnych hornín, ktoré sú považované za „potencionálne nebezpečné“.

Dobrým príkladom je asteroid Apophis, pri ktorom prvotné výpočty ukazovali až 2,7 % riziko, že sa v roku 2029 zrazí so Zemou. Hoci ďalšie výskumy zrážku so Zemou vylúčili, azda nikto nepochybuje, že tento prelet bude mimoriadne blízky.

Odborníci odhadujú, že exituje približne 940 takýchto telies, pričom do súčasnosti bolo objavených 95 % z nich. Okrem týchto „gigantov“ sa v blízkosti Zeme pohybujú aj oveľa menšie objekty. Z uvedeného vychádza frekvencia zrážok asi raz za 175 000 rokov.

O tom, že planetárna obrana, je pre život na planéte kriticky dôležitá, svedčia aj pravidelné cvičenia Centrum pre štúdie objektov v blízkosti Zeme (CNEOS – Center for Near-Earth Object Studies) spadajúce pod NASA.

Na cvičeniach sa snaží medzinárodný tím expertov odvrátiť katastrofu, ktorá sa rúti k Zemi v podobe simulovaného gigantického asteroidu. Viac informácií o tom, ako tieto cvičenia dopadli a aké sú naše možnosti na záchranu, nájdeš v samostatnom článku.