Konečne budú môcť ovplyvniť počasie. Vedci idú meniť mraky, ľudia im po roku dali zelenú

V boji proti klimatickej kríze sa vedci čoraz častejšie obracajú na technológie, ktoré boli ešte donedávna považované za science fiction. Jednou z takýchto oblastí je geoinžinierstvo, teda súbor techník určených na zásah do globálnych prírodných procesov s cieľom zmierniť dôsledky globálneho otepľovania. Hoci ide o pole s obrovským vedeckým potenciálom, ukazuje sa, že technológia nestačí. Bez dôvery verejnosti to jednoducho nepôjde. Na tému upozornil portál Science.

Keď veda nestačí

Geoinžinierstvo zahŕňa dva hlavné prístupy: modifikáciu slnečného žiarenia, teda techniky ako zvyšovanie odrazivosti oblakov či vstrekovanie častíc do stratosféry, ktoré majú odrážať časť slnečného svetla späť do vesmíru, a odstraňovanie oxidu uhličitého z atmosféry, či už výsadbou lesov, alebo chemickými a mechanickými spôsobmi, napríklad filtráciou vzduchu alebo úpravou oceánov. Obe cesty sú z pohľadu klimatických modelov dôležité, no súčasne aj veľmi kontroverzné, vďaka čomu sa v praxi často stretávajú s odporom verejnosti.

Nasa Goddard Space Flight Center/NASA/JPL-Caltech

Príkladom zlyhania v komunikácii je prípad z Alamedy v Kalifornii, kde vedci testovali tzv. cloud brightening, technológiu, ktorá má pomocou jemných morských častíc zosvetliť oblaky a tak odrážať viac slnečného žiarenia. Experiment prebiehal bez vedomia miestnych, čo vyvolalo pobúrenie.

Hoci testy boli považované za neškodné, radnica projekt zakázala pre nedostatok transparentnosti. Podobný scenár sa odohral aj vo Švédsku, kde projekt SCoPEx pod záštitou Harvardu neprešiel ani k štartovacej fáze, pretože vedci nedokázali presvedčiť verejnosť o význame a bezpečnosti výskumu.

Ukazuje sa, že nestačí mať dobrý úmysel alebo vedecké dôkazy, rozhodujúci je prístup k verejnosti. “Nie je to len o tom, čo robíte, ale aj o tom, ako o tom hovoríte,” tvrdí vedkyňa Sikina Jinnah z University of California. Mnohé tímy totiž pristupujú k verejnému zapojeniu ako k formalite, nie ako k dialógu. Výsledkom sú projekty, ktoré stroskotajú ešte pred začiatkom.

Naopak, príklady z Kanady, Dominikánskej republiky či Austrálie ukazujú, že dôvera a rešpekt k miestnym komunitám môžu priniesť pozitívne výsledky. V projekte zvyšovania odrazivosti oblakov nad Veľkým bariérovým útesom vedci z Southern Cross University získali súhlas všetkých pôvodných vlastníkov územia a organizovali ročný dialóg s verejnosťou.

Práve vďaka tomu ide o prvý solárny geoinžiniersky projekt, ktorý sa reálne testuje v teréne. “Robíme vedu nie pre vedu samotnú, ale preto, aby sme ochránili útes,” vysvetľuje vedúci projektu Daniel Harrison.

NASA, University of California

Dôležité je aj to, kto výskum vedie. Ľudia sú skeptickejší voči projektom financovaným súkromnými investormi, no viac dôverujú komunitným iniciatívam alebo univerzitným partnerstvám. Výskumy teda ukazujú, že verejnosť nie je kategoricky proti geoinžinierstvu, skôr chce byť súčasťou rozhodovania, klásť otázky, mať možnosť ovplyvniť spôsob, akým sa výskum vedie.

Ako to zhrnul Harrison, “nemá zmysel mať technologické riešenie, ak nemáte spoločenský súhlas na jeho použitie”.

Čítajte viac z kategórie: Novinky