Administratíva Donalda Trumpa opäť otvára tému radikálneho znižovania rozpočtu americkej vesmírnej agentúry NASA. Tentoraz ide o návrh na fiškálny rok 2027, ktorý počíta s poklesom financovania až o 23 %, teda približne o 5,6 miliardy dolárov, upozorňuje Ars Technica.

Celkový rozpočet by tak mal dosiahnuť úroveň 18,8 miliardy dolárov, čo predstavuje výrazný zásah do fungovania agentúry v čase, keď sa USA snažia opäť upevniť svoju dominanciu v hlbokom vesmíre.

Obetovanie vedy za nezmyselné vojny

Návrh prichádza len krátko po tom, čo NASA odštartovala historicky prvú pilotovanú lunárnu misiu po viac než polstoročí v rámci programu Artemis. Táto časová zhoda nie je náhodná. Biely dom totiž otvorene deklaruje, že chce presmerovať zdroje práve do pilotovaného prieskumu Mesiaca, vrátane výstavby trvalej základne na jeho povrchu.

V praxi to znamená, že financie budú presunuté z vedeckých projektov a technologických experimentov do konkrétnych infraštruktúrnych prvkov lunárnych misií.

Rozpočtový proces v USA je však zdĺhavý a výsledná podoba sa môže výrazne líšiť. Fiškálny rok 2027 začne 1. októbra 2026, teda o 2:00 stredoeurópskeho letného času. Návrh Bieleho domu je len prvým krokom. O konečnej podobe rozhodne Kongres, ktorý už v minulosti podobné škrty odmietol, a to aj napriek republikánskej väčšine. Aj tentoraz sa očakáva tvrdý politický boj.

Šéf NASA Jared Isaacman sa ocitá v neľahkej pozícii. Na jednej strane predstavil ambicióznu víziu technologického rozvoja agentúry, ktorá zahŕňa jadrový pohon pre hlboký vesmír či ťažbu zdrojov na Mesiaci. Na druhej strane musí obhajovať rozpočet, ktorý tieto ambície výrazne obmedzuje. Podľa jeho slov má návrh zabezpečiť technologický pokrok a zároveň udržať „zodpovedné hospodárenie s verejnými zdrojmi“.

Najväčší zásah smeruje do vedeckých programov. Financovanie v tejto oblasti by malo klesnúť takmer o polovicu, čo znamená redukciu o približne 3,4 miliardy dolárov. Zrušených by mohlo byť viac než 40 misií, pričom medzi už prakticky odpísané patrí aj projekt Mars Sample Return. Tento program, ktorý mal priniesť vzorky z povrchu Marsu na Zem, sa stal obeťou dramatického nárastu nákladov a technologickej komplexnosti.

Američania zúria

Kritika na seba nenechala dlho čakať. Organizácia The Planetary Society označila návrh za „drakonický“ a varuje, že môže vážne ohroziť vedúce postavenie USA vo vesmírnom výskume. Práve vedecké misie, od planetárneho výskumu po astrofyziku, totiž tradične prinášajú najvýznamnejšie objavy a posúvajú hranice poznania.

Z technického hľadiska je však návrh zaujímavý najmä dôrazom na komercializáciu. Administratíva chce postupne nahradiť raketu Space Launch System a loď Orion spacecraft lacnejšími komerčnými alternatívami.

NASA/Flickr

V hre sú najmä systémy ako Starship od SpaceX či New Glenn od Blue Origin. Tento posun od štátom vyvíjaných nosičov k súkromnému sektoru reflektuje dlhodobý trend, ktorý NASA rozvíja už od éry programov Commercial Crew a Commercial Cargo.

Realita je však komplikovanejšia. Aj keď sa očakáva, že SLS zostane v prevádzke minimálne do misie Artemis V, plnohodnotná náhrada schopná bezpečne vynášať astronautov zatiaľ neexistuje. Starship síce zaznamenáva rýchly pokrok, no stále ide o experimentálny systém bez certifikácie pre pilotované lety.

Ďalšou obeťou škrtov je technologický vývoj. Rozpočet pre technologické riaditeľstvo NASA by sa mal znížiť o stovky miliónov dolárov, pričom Biely dom otvorene hovorí o eliminácii projektov bez „praktického využitia“. Paradoxne, práve tieto projekty často vedú k prelomovým inováciám, ktorých aplikácie sa ukážu až o roky neskôr.

Zmeny sa dotknú aj nízkej obežnej dráhy. Financovanie Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS) má klesnúť o 1,1 miliardy dolárov, čo má urýchliť jej vyradenie okolo roku 2030. Tento krok je v rozpore s iniciatívami v Kongrese, ktoré chcú prevádzku ISS predĺžiť až do roku 2032. NASA pritom paralelne podporuje vznik komerčných orbitálnych staníc, ktoré by mali ISS nahradiť, no ich pripravenosť zostáva otázna.

Čítajte viac z kategórie: Novinky