Unsplash/Magnific/Canva

Asfalt je základom modernej dopravy, no čoraz viac dát ukazuje jeho menej známu stránku. Vedci upozorňujú, že tmavé povrchy v mestách výrazne zvyšujú teploty počas horúčav, zhoršujú nočné ochladzovanie a pri vysokých teplotách môžu prispievať aj k znečisteniu ovzdušia. Mestá preto začínajú testovať nové generácie povrchov, ktoré majú byť chladnejšie, čistejšie a odolnejšie.

Dostaň Fontech do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Fontech, odkaz sa otvorí v novom okne

Na prvý pohľad ide len o cestu, parkovisko alebo chodník. V realite však asfalt funguje ako veľká tepelná batéria. Počas dňa pohltí väčšinu slnečného žiarenia a po západe slnka teplo postupne vracia späť do okolia. Výsledkom je známy jav mestských tepelných ostrovov, keď sú centrá miest citeľne teplejšie než okolité vidiecke oblasti.

Výskum NASA z roku 2023 uvádza, že tmavé mestské povrchy môžu absorbovať až 95 % dopadajúceho slnečného žiarenia. Nočné teploty v mestách sú následne o 2 až 5 stupňov Celzia vyššie než mimo urbanizovaných oblastí.

Počas extrémnych dní sú čísla ešte výraznejšie. Merania v Los Angeles zaznamenali povrchovú teplotu asfaltu až 82 °C. Takéto podmienky už neznamenajú len nepríjemné prostredie pre chodcov, ale aj vyššiu záťaž pre budovy a energetickú infraštruktúru. Lawrence Berkeley National Laboratory upozorňuje, že spotreba energie na chladenie môže byť v dôsledku prehrievania o 10 až 20 % vyššia.

Pre Slovensko to nie je vôbec vzdialená téma. Aj Bratislava, Košice či ďalšie väčšie mestá majú rozsiahle sídliská, parkoviská a spevnené plochy, ktoré počas leta akumulujú teplo. Dataset Európskej environmentálnej agentúry (EEA) ukazuje, že spevnené povrchy tvoria 30 až 40 % ich rozlohy, pričom v centrách môžu zvyšovať teplotu o 1 až 3 stupne.

Článok pokračuje pod videom ↓

Emisie priamo z ciest

Dlhé roky sa pri mestskom ovzduší riešili najmä autá, priemysel či vykurovanie. Výskumníci z Yale School of the Environment však v roku 2020 ukázali, že asfalt môže byť pri vysokých teplotách významnejší zdroj emisií, než sa predpokladalo.

Pri teplotách nad 35 °C uvoľňoval podľa meraní 10- až 100-násobne viac prchavých organických látok (VOC), než počítali dovtedajšie modely. Ide o zlúčeniny ako benzén či toluén, ktoré v kombinácii s oxidmi dusíka z dopravy podporujú vznik smogu a jemných častíc PM2.5.

Neskorší výskum University of California potvrdil, že starší asfalt môže emitovať aj polycyklické aromatické uhľovodíky, teda látky spájané so zdravotnými rizikami. V Amsterdame zaznamenali počas horúčav v roku 2022 približne 15 % nárast VOC, čo sa premietlo aj do horšej kvality vzduchu.

samoliečiaci asfalt
Pixabay/ USwansea niversity (Úprava redakcie)

Cesty budúcnosti už vyzerajú inak

Odpoveďou majú byť nové typy povrchov. Veľkú pozornosť získavajú takzvané cool pavements, teda svetlejšie materiály s vyššou odrazivosťou. V testoch v Arizone dosiahli o 10 až 15 °C nižšiu povrchovú teplotu oproti klasickému tmavému asfaltu. Singapur po zavedení podobných riešení hlásil pokles efektu tepelného ostrova približne o 2 stupne na vybraných územiach.

V Nemecku a Švédsku sa testujú fotokatalytické povrchy s úpravou na báze TiO₂, ktoré pomocou slnečného žiarenia rozkladajú oxidy dusíka z dopravy. Pilotné projekty hovoria o znížení koncentrácií NO₂ približne o 30 až 60 %.

Vedci z Univerzity v Swansea, King’s College v Londýne a Chile vyvnuli samozaceľovací asfalt s mikrokapsulami polyméru. Tie dokážu uzatvárať drobné praskliny ešte predtým, než vzniknú výtlky. Výsledkom má byť dlhšia životnosť ciest a nižšia uhlíková stopa údržby.

Holandsko zase testuje asfaltové zmesi s recyklovaným plastom. Pri pilotných projektoch sa podarilo znížiť spotrebu bitúmenu a zároveň zlepšiť mechanickú odolnosť povrchu.

Rozpadnutá asfaltová cesta.
Pexels (Úprava redakcie)

Energetická spätná väzba

Prehrievanie asfaltových plôch vytvára nebezpečný začarovaný kruh v energetike, známy ako spätná väzba tepelného ostrova. Keď povrchy v meste dosahujú teploty nad 60°C, okolité budovy nie sú schopné prirodzene chladnúť ani počas noci. To vedie k drastickému nárastu dopytu po klimatizácii, čo extrémne zaťažuje rozvodnú sieť a zvyšuje riziko lokálnych výpadkov (blackoutov).

Analýzy ukazujú, že každé zvýšenie teploty o 1°C v dôsledku sálavého tepla z ciest môže zvýšiť vrcholovú spotrebu elektriny v meste o 2 až 4 %. Pre obyvateľov to znamená nielen nekomfortné prostredie, ale aj priamy zásah do peňaženiek cez vyššie účty za energie, ktoré sú potrebné na vybojovanie súboja s teplom sálajúcim priamo spod ich okien.

Zdravotný koktail

Zdravotné riziká asfaltu sa týkajú najmä tichej chemickej reakcie, ktorá prebieha priamo v našich pľúcach. Pri vysokých teplotách sa z asfaltu uvoľňujú sekundárne organické aerosóly (SOA), ktoré sú kľúčovým stavebným prvkom pre vznik jemných prachových častíc PM2.5.

Tieto častice prenikajú hlboko do krvného obehu a spôsobujú chronické zápaly, zhoršujú astmu a zvyšujú riziko infarktu. Ešte nebezpečnejšia je interakcia s dopravnými plynmi, kde teplo z asfaltu katalyzuje vznik prízemného ozónu (O₃). Ten funguje ako agresívny oxidant, ktorý leptá sliznice dýchacích ciest, čo vedie k nárastu hospitalizácií detí a seniorov počas každej vlny horúčav.

Karcinogénne hrozby

Okrem okamžitých dýchacích problémov vedci upozorňujú na dlhodobú expozíciu polycyklickým aromatickým uhľovodíkom (PAH), ktoré sa z horúceho asfaltu vyparujú. Mnohé z týchto látok sú klasifikované ako potenciálne karcinogény, ktoré môžu pri dlhodobom vdychovaní poškodzovať DNA. Tento problém má navyše výrazný sociálny rozmer, známy ako „tepelná nerovnosť“.

Štvrte s nižšími príjmami majú štatisticky menej parkov a viac asfaltových plôch, čo spôsobuje, že zraniteľné skupiny obyvateľstva sú vystavené vyšším koncentráciám toxických výparov a extrémnemu teplu. Modernizácia povrchov tak nie je len estetickou úpravou, ale nevyhnutným krokom k ochrane verejného zdravia a znižovaniu environmentálnej nespravodlivosti v mestách.

V najbližších rokoch sa pravdepodobne zmení spôsob, akým sa budú hodnotiť nové cesty a parkoviská. Už nepôjde len o cenu či životnosť, ale aj o vplyv na teplotu ulíc, kvalitu vzduchu a energetickú náročnosť okolitých budov.

Pre mestá ako Košice alebo Bratislava to môže znamenať prvé testy chladnejších povrchov na sídliskách, parkoviskách či peších zónach. Asfalt zostane dôležitý aj naďalej, no éra obyčajného čierneho povrchu sa pomaly končí.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP