Austrália chce už do roku 2035 produkovať 95 % svojich energií pomocou obnoviteľných zdrojov, ktoré síce prinášajú veľké ekonomické a ekologické výhody, avšak zároveň výzvy, s ktorými sa musí krajina vysporiadať. Jednou z týchto výziev je ukladanie energie počas produkčnej špičky na neskôr, keď nastane špička v odbere – v tom môže už čoskoro zohrať ohromnú úlohu Tesla, píše Interesting Engineering.

Gigantické batérie

Nové energetické úložisko vyrastie v austrálskom štáte Viktória, v ktorom sa nachádza aj druhé najľudnatejšie mesto Austrálie – Melbourne. Ako vysvetľuje v tlačovej správe Štátna komisia pre elektrinu (SEC), do tohto projektu pozostávajúceho najmä z obrovských statických akumulátorov elektrickej energie štát vloží až 245 miliónov austrálskych dolárov, teda takmer 150 miliónov eur.

Tesla, americká spoločnosť známa najmä výrobou elektrických áut, dodá samotné batérie a juhokórejský technologický gigant Samsung zase zabezpečí zvyšné systémy, ktoré takéto úložiská potrebujú.

Projekt nesie názov Melbournské stredisko obnoviteľnej energie (MREH) a keď bude dokončený, poskytne energetickú kapacitu až 1,6 GWh – dokončenie sa očakáva v roku 2025 a výsledný systém poskytne počas špičky energiu až pre 200 000 domácností.

Pozostávať má z až 444 statických batérií Tesla Megapack, čo je podľa RenewEconomy.com.au pre Teslu doteraz najväčšia zákazka v Austrálii. V skutočnosti pritom ide len o súčasť oveľa väčšieho plánu, na ktorý Austrália vyčlenila miliardu dolárov s cieľom získať obnoviteľné zdroje energie s celkovým výkonom až 4,5 GW.

Úložiská majú úspech

Úložiská elektrickej energie sa stávajú čoraz dôležitejšími súčasťami elektrických sietí práve kvôli nástupu obnoviteľných zdrojov, ktorých najväčšie súčasti (fotovoltika a veterné elektrárne) sú nepravidelné a je nutné ich výstup regulovať a ukladať.

Z hľadiska energetickej efektivity sú v tomto elektrické akumulátory najefektívnejšie, obzvlášť ak sa energia skladuje len niekoľko hodín.

Možností je však množstvo a prebiehajú experimenty napríklad s ukladaním energie do stlačeného vzduchu, kde je síce energetická efektivita nižšia, avšak vďaka nižším finančným nákladom a dlhodobejšiemu uskladneniu môže ísť o vhodnú alternatívu.