Ani naše Slnko tu nebude navždy, pričom sa vedci domnievajú, že o zhruba 10 miliárd rokov zomrie. Ako ale bude vôbec vyzerať smrť našej domácej hviezdy a čo bude potom? S odpoveďou sa pokúšajú prísť viacerí experti a nedávno svoje nálezy publikovali v známom žurnále Nature. Práve zo štúdie autorov po boku astrofyzika Alberta Zijlstru vznikla hypotéza, na ktorú upozornil portál Science Alert.

Jeho smrť mala byť veľkolepá

„Keď hviezda zomrie, vyvrhne do vesmíru množstvo plynu a prachu – známych ako jej ‚obálka‘. Obálka môže dosahovať až polovicu hmotnosti hviezdy. To odhalí jadro hviezdy, ktorému v tomto bode života hviezdy akoby dochádza palivo. Nakoniec sa jadro vypne a zomrie,“ vysvetľuje odborník z Univerzity v Manchestri pomocou zjednodušeného príkladu.

V minulosti si astronómovia mysleli, že Slnko sa po smrti zmení na planetárnu hmlovinu. Má ísť o akúsi svetelnú bublinu plynu a kozmického prachu. Neskôr však prišli s dôkazmi, na základe ktorých by mala byť smrť našej hviezdy podstatne veľkolepejšia.

NASA/ESA/Bing Image Creator/Úprava redakcie

Medzinárodný tím astronómov si v roku 2018 na túto otázku opäť posvietil. Zistilo sa však, že práve planetárna hmlovina znie ako teória so skutočne najviac pravdepodobným výsledkom.

Slnko je staré asi 4,6 miliardy rokov, píše Science Alert. Vek hviezdy sa meria podľa veku iných objektov v Slnečnej sústave, ktoré vznikli približne v rovnakom čase. Na základe pozorovaní iných hviezd sa astronómovia domnievajú, že smrť Slnka príde približne o ďalších 10 miliárd rokov.

V budúcnosti sa, samozrejme, budú diať so Slnkom aj iné veci. Približne o päť miliárd rokov sa naša hviezda premení na takzvaného „červeného obra“.

Jadro hviezdy sa totiž zmenší a jeho vonkajšie vrstvy sa rozšíria až na obežnú dráhu Marsu. Pohltia počas toho aj našu planétu, ak teda ešte nejaká bude existovať, myslia si vedci.

Jedna vec je však istá: My tu v tom čase už nebudeme. Vedci ľudstvu dávajú približne 1 miliardu rokov. A to preto, že jas, respektíve sila Slnka, sa každú miliardu rokov zvyšuje približne o 10 %.

Bing Image Creator/NASA/ESA/Úprava redakcie

A práve 10 % môže náš život na Zemi ukončiť. Vyparia sa oceány a povrch planéty bude príliš horúci. Voda na ňom nebude môcť zotrvať.

Tejto otázke sa vedci venovali už v minulosti vo viacerých štúdiách. Viacerí tvrdia, že na vznik planetárnej hmloviny musí byť počiatočná hviezda až dvakrát väčšia ako Slnko.

To však vyvracia výskum Alberta Zijlstru z roku 2018, ktorý pomocou počítačového modelovania určil, že rovnako ako aj 90 percent iných hviezd sa naše Slnko s najväčšou pravdepodobnosťou premení na červeného obra. Následne sa z neho stane „biely trpaslík a skončí ako už viackrát spomínaná planetárna hmlovina.

Čítajte viac z kategórie: Novinky