Vesmír udivoval ľudstvo už od počiatku vekov. Jeho pozorovanie však bolo dlhé tisícročia limitované len ľudským zrakom a predstavivosťou. Všetko sa však zmenilo začiatkom minulého tisícročia, kedy vznikla myšlienka pozorovania vesmíru mimo našej planéty Zem. Trvalo však ešte dlhé dekády, pokým sa prelomový nápad pretavil do reality.

Veľký zlom nastal v roku 1990, kedy sa do vesmíru dostal Hubblov teleskop. Teleskop, ktorý navždy zmenil astronómiu a skúmanie vesmíru. Nedávno však takmer vypovedal službu po kritickej chybe, ktorá ukázala, že tento technický „zázrak“ minulého tisícročia nie je večný. Toto je jeho príbeh.

Zrodila sa myšlienka teleskopu vo vesmíre

História astronómie si spomína na viacero veľkých osobností, ktoré sa vo svojej dobe prevratnými myšlienkami pričinili k zmene chápania vesmíru. Jednou z tých najvýznamnejších je však Edwin Hubble, americký astronóm, ktorý v 20. rokoch minulého storočia prišiel s revolučnou myšlienkou, aká nemala dovtedy obdoby.

Astronómovia po celom svete boli dlhé stáročia limitovaní pri pozorovaní vesmíru teleskopmi na Zemi, čo spôsobovalo hneď niekoľko problémov. Skúmanie pri pohľade do teleskopov totiž narúšala zemská atmosféra a neraz ho prekazila oblačnosť, či svetelný smog, ktorý sa postupom dekád stal závažným problémom.

V roku 1924 však Edwin Hubble použil blízko Los Angeles veľký 100-palcový (cca 2,5 m) Hookerov teleskop na vrchole hory Mount Wilson, ktorým pozoroval okolité galaxie, aby nakoniec zistil, že sa okolitý vesmír rozpína a galaxie sa od seba vzďaľujú.

Na fotografii Edwin Powell Hubble. Zdroj: Edwin P. Hubble Papers, Huntington Library, San Marino, California

Ešte na prelome 20. storočia pritom väčšina astronómov verila, že pozorovateľný vesmír pozostával iba z jedinej galaxie, ktorou bola podľa nich Mliečna dráha. Tieto tvrdenia však boli neskôr vyvrátené a Hubblov objav o rozpínaní vesmíru obrátil vedu naruby.

Astronómovia ale stále nemali dostatočne vyspelý nástroj, aby dokázali pozorovať vzdialené objekty a galaxie bez toho, aby im v tom neprekážala zemská atmosféra, ktorá menila galaxie v teleskopoch na rozmazané, neostré a mrakom podobné vesmírne masy.

Už rok pre Hubblovym objavom prišla ďalšia významná tvár, nemecký vedec Hermann Oberth, s prevratnou myšlienkou, ktorá odštartovala dlhotrvajúcu éru a hon za vesmírnym teleskopom, ktorý by dokázal pozorovať vesmír mimo našej planéty.

Na fotografii Hermann Oberth. Zdroj: Wikimedia

Oberth totižto vo svojej knihe „Die Rakete zu den Planetenräumen“ (v preklade Raketa do interplanetárneho priestoru) predniesol myšlienku, podľa ktorej by mohol byť vesmírny teleskop vynesený do vesmíru raketou, informuje ESAHubble. Tento nápad pritom vznikol v dobe, kedy ľudstvo ani len nesnívalo o tom, že sa raz človek prejde po Mesiaci, alebo že bude vysielať do vesmíru vlastné medziplanetárne sondy.

Rýchlo sa ho však chytila komunita vedcov, medzi ktorými začal Oberthovu myšlienku pretláčať v roku 1946 aj Lyman Spitzer. Ten objasnil veľké benefity vesmírneho teleskopu, ktorý by sa nachádzal blízko Zeme, no nebol by pri pozorovaniach obmedzený a ovplyvnení zemskou atmosférou.

Veľký zlom nastal až po ďalších dlhých rokoch. V roku 1957 odštartovali medzi USA a Sovietskym zväzom tzv. „vesmírne preteky“ (pojem, ktorý označuje neoficiálne súperenie USA a Sovietskeho zväzu o technologickú prevahu a boj v dobývaní vesmíru). Sovieti v tom roku vypustili do vesmíru historicky prvý satelit – Sputnik, ktorý odštartoval vesmírnu éru ľudstva.

NEPREHLIADNI
Sovieti svoju chybu nevyriešili, predbehli ich USA. Výsledkom bol najsilnejší raketový motor na svete

Myšlienka Hemanna Obertha, ktorý sa spolu s Wernherom von Braunom pričinil o významný pokrok v raketových technológiách počas 2. svetovej vojny, dostala svoju šancu až v roku 1970.

Práve v tom čase NASA a Európska vesmírna agentúra (ESA) začali pracovať s myšlienkou vynesenia vesmírneho teleskopu do vesmíru na rakete, pričom navrhli na tú dobu odvážny 3-metrový teleskop. Na počesť ho pomenovali práve po Edwinovi Hubbleovi, ktorý objavil expanziu vesmíru.

Nasledovali však trpké roky, počas ktorých sa projekt musel vysporiadať s mnohými problémami, nedostatkom financií a viacerými odkladmi.

Hubblov teleskop naberá reálne rozmery

Finančná podpora začala od vlády prúdiť až v roku 1977, kedy sa americký Kongres konečne rozhodol podporiť výstavbu v tej dobe najsofistikovanejšieho a najpokročilejšieho teleskopu v histórii. A hoci bol Hubblov teleskop neskôr zmenšený na 2,4 metra, okamžite pritiahol pozornosť astronómov a vedcov z celého sveta.

Výkres znázorňujúci Hubblov teleskop v roku 1981. Zdroj: Lockheed Martin

NASA vybrala pre vývoj, návrh a konštrukciu teleskopu hlavné stredisko pre výrobu raketových motorov (Marshall Space Flight Center), ktoré si zvolilo viaceré známe spoločnosti, aby sa postarali o konštrukciu, jeho vonkajšiu štruktúru, napájanie, komunikačnú a výpočtovú techniku a jeho kompletizáciu.

Návrh Hubblovho teleskopu z roku 1980. Zdroj: NASA

Johnsonovo vesmírne stredisko a Kennedyho vesmírne centrum boli potom vybrané ako základne pre podporu raketoplánu.

Medzičasom bolo v roku 1981 dokončené precízne zrkadlo Hubblovho teleskopu o priemere 2,4 metra. V rovnakom roku pritom absolvoval premiérový let do vesmíru raketoplán Columbia, ktorý odštartoval z Mysu Canaveral.

Projekt skomplikovala jedna z najväčších tragédií vesmírneho priemyslu

Čítaj viac z kategórie: Vesmír a veda