Hlboko pod hladinou Atlantiku, ďaleko od slnečného svetla a ľudskej civilizácie, existuje miesto, ktoré by pokojne mohlo pochádzať z inej planéty. Vedci ho nazvali Stratené mesto (Lost City) a ide o jeden z najpodivnejších a zároveň najdôležitejších objavov modernej oceánografie.

V blízkosti vrcholu podmorského pohoria západne od Stredoatlantického chrbta sa z temnoty dvíhajú bizarné veže a stĺpy, ktoré v svetle robotických sond pôsobia priam prízračne. Ich svetlé karbonátové steny sa týčia od malých „hríbikov“ až po monolit vysoký viac než 60 metrov.

Stratené mesto bolo objavené v roku 2000 v hĺbke viac ako 700 metrov a dnes je považované za najdlhšie aktívne hydrotermálne pole svojho druhu v oceáne. Ide o prostredie, ktoré je na Zemi unikátne a doteraz nebolo nikde inde potvrdené v takejto podobe. Na tému upozornil Science Alert.

Chemická továreň bez slnka a bez sopiek

Najfascinujúcejším aspektom Strateného mesta je jeho fungovanie. Už minimálne 120-tisíc rokov, možno však oveľa dlhšie, tu dochádza k reakciám medzi morskou vodou a horninami zemského plášťa.

Výsledkom je uvoľňovanie vodíka, metánu a ďalších plynov priamo do oceánu. Tieto procesy nevyžadujú slnečné svetlo ani sopečné teplo, čo robí z tohto miesta mimoriadne dôležitý model pre štúdium pôvodu života.

V trhlinách a dutinách komínov sa darí mikrobiálnym komunitám, ktoré využívajú uhľovodíky ako zdroj energie, a to dokonca aj bez prítomnosti kyslíka.

V okolí prieduchov, kde teplota dosahuje približne 40 °C, žijú slimáky a kôrovce, zatiaľ čo väčšie živočíchy ako kraby, krevety, ježovky či úhory sú síce vzácne, ale stále prítomné. Napriek extrémnym podmienkam ide o ekosystém, ktorý doslova prekypuje životom.

Kľúč k pôvodu života a možno aj mimo Zeme

Vedci veria, že Stratené mesto môže poskytnúť zásadné odpovede na otázku, ako vznikol život na Zemi. V roku 2024 sa im podarilo získať rekordnú 1 268 metrov dlhú vzorku hornín z tohto poľa, ktorá môže odhaliť chemické podmienky podobné tým, aké panovali pred miliardami rokov.

NOAA Photo Library/Wikimedia Commons

Keďže uhľovodíky sú základnými stavebnými kameňmi života, nie je vylúčené, že práve v podobnom prostredí sa život zrodil, a to nielen na našej planéte.

„Toto je príklad typu ekosystému, ktorý môže fungovať na Encelade alebo Európe práve teraz,“ povedal mikrobiológ William Brazelton v roku 2018 pre Smithsonian. „A možno aj na Marse v minulosti.“

Na rozdiel od známych hydrotermálnych prieduchov typu „black smokers“, ktoré sú poháňané sopečným teplom a produkujú minerály bohaté na železo a síru, Stratené mesto produkuje až stokrát viac vodíka a metánu. Jeho karbonátové komíny sú navyše výrazne väčšie, čo naznačuje ich dlhodobú aktivitu. Najvyššia veža nesie meno Poseidon a týči sa do výšky viac než 60 metrov.

Vedci opisujú niektoré prieduchy ako „plačúce“, keďže z nich vyteká tekutina, ktorá vytvára „zhluky jemných, mnohoramenných karbonátových štruktúr, ktoré sa rozširujú ako prsty obrátených rúk“. Ide o scenériu, ktorá pôsobí takmer nadprirodzene.

Lost City Research/University of Washington

Ohrozený poklad hlbokého oceánu

Bohužiaľ, Stratené mesto nepriťahuje len vedcov. V roku 2018 získalo Poľsko práva na ťažbu v okolí tejto oblasti. Aj keď samotné hydrotermálne pole neobsahuje cenné suroviny, narušenie okolia by mohlo mať katastrofálne následky. Sedimenty a chemické znečistenie by mohli ľahko zasiahnuť tento krehký ekosystém.

Niektorí odborníci preto vyzývajú, aby bolo Stratené mesto zapísané na zoznam svetového dedičstva a chránené pred priemyselnými zásahmi. Po desaťtisíce rokov je totiž dôkazom odolnosti života v najextrémnejších podmienkach. A bola by tragická irónia, keby sme tento jedinečný prírodný zázrak zničili práve my. O to zvlášť v čase, keď začíname chápať, aký je pre vedu a poznanie vesmíru dôležitý.

Čítajte viac z kategórie: Novinky