Archeológovia prepísali dejiny Európy. Našli 3000 rokov stratené mesto, ktoré nemalo existovať

Archeológovia v Írsku narazili na objav, ktorý zásadne mení pohľad na vývoj osídlenia v severozápadnej Európe. V oblasti grófstva County Wicklow identifikovali najväčšie a zároveň najstaršie rozsiahle praveké sídlo, aké bolo kedy na území Írska a Britských ostrovov zdokumentované. Nové poznatky naznačujú, že komplexné sídelné štruktúry s mestskými črtami vznikali podstatne skôr, než sa doteraz predpokladalo.

Objav sa sústreďuje na lokalitu známu ako Brusselstown Ring, ktorá je súčasťou rozsiahleho komplexu Baltinglass s trinástimi pahorkami. Práve táto koncentrácia výrazných terénnych útvarov už desaťročia priťahuje pozornosť archeológov, no až moderné letecké snímkovanie a detailné analýzy odkryli skutočný rozsah osídlenia. Výsledky výskumu boli publikované v prestížnom vedeckom časopise Antiquity.

Podľa dostupných dát sa v priestore medzi dvoma sústrednými kruhovými valmi nachádzalo približne 600 domov. Väčšina z nich bola rozmiestnená v širšom okolí centrálnej časti, zatiaľ čo samotné jadro osady tvorilo takmer 100 obydlí sústredených na menšej ploche.

Takáto hustota zástavby je na pomery doby bronzovej mimoriadna a naznačuje pokročilú organizáciu spoločnosti, ktorá presahuje predstavu rozptýlených vidieckych osád.

Brandherm et al./ Cambridge University Press on behalf of Antiquity Publications Ltd

Takto vyzeralo prvé mesto v Európe

Rádiokarbónové datovanie posúva vznik a využívanie sídla do obdobia neskorej doby bronzovej a začiatkov doby železnej. Znamená to, že objavené mesto v Írsku môže mať zhruba 2500 až 3000 rokov. Obyvatelia tejto lokality žili v organizovanom a rozsiahlo plánovanom prostredí už o niekoľko storočí skôr, než sa podobné formy osídlenia objavili v iných častiach severnej Európy. Archeológovia hovoria o akomsi ranom predchodcovi mesta, ktorý spochybňuje doterajšie modely vývoja urbanizmu.

Samotné terénne výskumy zatiaľ prebehli len v obmedzenom rozsahu. V niekoľkých sondách sa podarilo identifikovať kamenné podlahy, ohniská, kolové jamy po drevených konštrukciách aj stopy intenzívneho horenia. Nálezový materiál je pomerne skromný, čo je pre írske hradiská typické. Objavili sa najmä kamenné nástroje a zvyšky prepálenej hliny, ktoré však aj napriek svojej jednoduchosti poskytujú cenné informácie o každodennom živote obyvateľov.

Brandherm et al./ Cambridge University Press on behalf of Antiquity Publications Ltd

Brandherm et al./ Cambridge University Press on behalf of Antiquity Publications Ltd

Mimoriadne zaujímavým prvkom je aj pravdepodobná nádrž na vodu, ktorú výskumníci považujú za unikátnu v rámci Írska. Kamenná konštrukcia zrejme zachytávala vodu z neďalekého skalného prameňa a mohla zabezpečovať stabilný prísun pitnej vody pre veľké množstvo ľudí. Práve dostupnosť vody často rozhodovala o dlhodobej udržateľnosti sídiel a v tomto prípade mohla zohrávať kľúčovú úlohu.

Otázkou zatiaľ zostáva, prečo bolo toto rozsiahle sídlo opustené. Porovnanie s inými pahorkovými lokalitami naznačuje širší regionálny úpadok osídlenia, ktorý zatiaľ nemožno priamo spájať s klimatickými zmenami. Archeológovia preto predpokladajú kombináciu sociálnych, ekonomických a politických faktorov.

Ďalší výskum sa má zamerať na presnejšie datovanie vodnej nádrže, detailnejšiu rekonštrukciu obydlí a lepšie pochopenie funkcie obranných valov. Ak sa tieto predpoklady potvrdia, Írsko sa môže zaradiť medzi kľúčové regióny, kde sa začali formovať prvé mestské štruktúry Európy výrazne skôr, než sme si doteraz mysleli.

Čítajte viac z kategórie: Novinky