Staroveká choroba môže spôsobiť globálne očkovanie. Odoláva aj antibiotikám

Týfus je choroba, ktorú si väčšina ľudí dnes spája skôr s minulosťou než so súčasnosťou. V rozvinutých krajinách takmer vymizol z verejného priestoru a pôsobí ako medicínsky relikt. Realita je však iná. Tento starobylý zabijak stále obieha svetom a nové výskumy ukazujú, že sa mení spôsobom, ktorý môže predstavovať jednu z najväčších infekčných hrozieb dneška.

Výsledky vedeckej štúdie odhalili, že baktéria Salmonella enterica serovar Typhi (pôvodca týfusu) sa rýchlo vyvíja smerom k rozsiahlej rezistencii voči liekom. Rezistentné kmene zároveň vytláčajú tie, ktoré ešte citlivosť na antibiotiká nestratili. Téme sa venoval portál ScienceAlert.

Meniaca sa mapa rezistencie

Týfus je dnes možné liečiť iba antibiotikami. Problém je, že za posledné tri dekády sa účinnosť perorálnych liekov dramaticky znižuje. Medzinárodný tím vedcov analyzoval genómy 3 489 kmeňov S. Typhi zozbieraných v rokoch 2014 až 2019 v Nepále, Bangladéši, Pakistane a Indii. Trend je jednoznačný: prudký nárast extrémne rezistentných kmeňov XDR Typhi.

Microbewriter/Wikimedia Commons/CC BY SA 4.0)

Tieto superbaktérie odolávajú nielen bežným antibiotikám prvej línie, ako ampicilín, chloramfenikol či trimetoprim/sulfametoxazol, ale získavajú rezistenciu aj voči moderným liekom, vrátane fluorochinolónov a cefalosporínov tretej generácie. Navyše sa šíria z Ázie do celého sveta rýchlosťou, ktorá vedcov výrazne znepokojuje.

Hoci väčšina prípadov XDR Typhi vzniká v južnej Ázii, výskumníci zaevidovali od roku 1990 takmer 200 prípadov medzinárodného šírenia. K prenášaniu rezistentných kmeňov dochádza najmä do juhovýchodnej Ázie a Afriky, no objavili sa už aj v Spojenom kráľovstve, USA či Kanade.

„Rýchlosť, akou sa vysoko rezistentné kmene S. Typhi objavujú a šíria, je dôvodom na obavy a poukazuje na naliehavú potrebu rozšíriť preventívne opatrenia, najmä v krajinách s najvyšším rizikom,“ uviedol pri publikovaní výsledkov odborník na infekčné choroby Jason Andrews zo Stanfordovej univerzity.

Posledná línia obrany sa stenčuje

Prvé prípady XDR týfusu boli identifikované v roku 2016 v Pakistane, kde sa do roku 2019 stali dominantným genotypom. Historicky sa takéto kmene liečili najmä modernými antimirkobiálnymi látkami, no v priebehu rokov 2000 až 2010 sa situácia začala dramaticky meniť. Mutácie zodpovedné za rezistenciu voči chinolónom zrazu predstavovali viac než 85 percent všetkých prípadov v Bangladéši, Indii, Pakistane, Nepále a Singapure. Zároveň začali narastať aj prípady rezistencie na cefalosporíny.

Dnes zostáva v perorálnej liečbe už iba jediná možnosť menom makrolid azitromycín. Podľa vedcov však ani ten nemusí byť spoľahlivý dlhodobo. Štúdia totiž zaznamenala aj šírenie mutácií, ktoré vedú k rezistencii voči azitromycínu. „Tieto mutácie ohrozujú účinnosť všetkých perorálnych antibiotík pri liečbe týfusu,“ upozorňujú autori. Doposiaľ sa síce neobjavili v kombinácii s XDR kmeňmi, no ak sa tak stane, svet bude čeliť mimoriadne závažnému problému.

Ak sa týfus nelieči, úmrtnosť môže dosiahnuť až 20 percent. V roku 2024 bolo zaznamenaných viac ako 13 miliónov prípadov, čo len podčiarkuje rozsah hrozby.

Vakcíny môžu zabrániť ďalšej katastrofe

Riešením sú do veľkej miery vakcíny. Konjugované vakcíny proti týfusu dokážu zásadne znížiť výskyt ochorenia, no prístup k nim je veľmi nerovnomerný. Autori štúdie preto vyzývajú na rýchle a rozsiahle rozširovanie očkovania. „Nedávny vznik XDR a azitromycín-rezistentných kmeňov S. Typhi zvyšuje naliehavosť pri rozširovaní preventívnych opatrení, vrátane používania konjugovaných vakcín v krajinách, kde je týfus endemický,“ uvádzajú.

Pakistan je v tomto smere vzorom, keďže ako prvý na svete zaviedol rutinné očkovanie proti týfusu. Niekoľko ďalších krajín sa pridalo alebo plánuje zavedenie vakcinácie. Podľa CDC WHO do apríla 2025 predkvalifikovala štyri konjugované vakcíny, ktoré sa postupne zavádzajú do detských imunizačných programov.

Antibiotická rezistencia patrí medzi najväčšie globálne zdravotné hrozby. Už dnes si vyžiada viac životov než HIV/AIDS či malária. A práve vakcíny sú tam, kde sú dostupné, najúčinnejším nástrojom, ako predísť ďalším katastrofám. Svet si nemôže dovoliť čakať.

Čítajte viac z kategórie: Novinky