V nasledujúcom článku boli použité materiály TASR.

Ruská ekonomika čelí v máji ďalšiemu úderu. Podľa odhadov agentúry Reuters sa príjmy z predaja ropy a plynu znížia o zhruba tretinu a dostanú sa na najnižšiu úroveň od júla 2023. Za výrazným poklesom stoja dva hlavné faktory – klesajúce ceny ropy na svetových trhoch a posilnenie rubľa.

Reuters odhaduje, že Rusko získa v máji približne 0,52 bilióna rubľov, čo zodpovedá 6,48 miliardy dolárov (5,79 miliardy eur). V porovnaní s aprílom ide o pokles takmer o polovicu a v medziročnom porovnaní o zhruba 33 %.

Ak sa tieto prognózy potvrdia, pôjde o najnižšie mesačné príjmy z ropy a plynu za posledných 22 mesiacov. Táto situácia zasahuje kľúčový zdroj financovania ruského štátneho rozpočtu, ktorý sa v značnej miere spolieha práve na príjmy z exportu energií.

Medziročný prepad aj v súhrne od začiatku roka

Za prvých päť mesiacov tohto roka by podľa Reuters mohli príjmy z ropy a plynu dosiahnuť 4,25 bilióna rubľov, čo by znamenalo medziročný pokles o 14 %. Zatiaľ ide o odhad, ktorý by mal ruské ministerstvo financií potvrdiť 4. júna. Už koncom apríla však samotné ministerstvo priznalo, že príjmové očakávania muselo výrazne znížiť. Pôvodne plánovaný výnos 10,94 bilióna rubľov za celý rok 2024 bol revidovaný nadol na 8,32 bilióna rubľov.

Zatiaľ čo príjmy z kľúčových komodít klesajú, výdavky štátneho rozpočtu narastajú. Ministerstvo financií už zvýšilo plán výdavkov na rok 2025 o ďalších 830 miliárd rubľov, čo signalizuje rastúci tlak na verejné financie. Kombinácia nižších cien ropy, sankcií, obmedzeného exportu a domácich ekonomických nákladov vojenských operácií v zahraničí stavia ruský rozpočet do čoraz zložitejšej pozície.

BP

Kurz rubľa ako dvojsečný meč

Jedným z faktorov poklesu príjmov je aj posilňovanie ruskej meny. Silnejší rubeľ síce znižuje náklady na import a zmierňuje infláciu, no zároveň znižuje hodnotu príjmov z exportu ropy a plynu, ktoré sú denominované v dolároch. V spojení s nižšími svetovými cenami ropy to spôsobuje, že reálne príjmy štátu z energetického sektora klesajú aj pri stabilnom objeme exportu.

Pokles príjmov z ropy a plynu môže mať zásadný vplyv na ruskú fiškálnu stabilitu, najmä ak bude trend pokračovať aj v ďalších mesiacoch. Ruské vedenie bude musieť hľadať nové zdroje príjmov alebo obmedzovať výdavky, čo môže mať politické aj sociálne dôsledky. Súčasný vývoj zároveň potvrdzuje, že globálne energetické trhy a geopolitické napätie majú priame dôsledky na príjmy režimov závislých od exportu fosílnych palív. V prípade Ruska je táto závislosť ešte výraznejšia.