Boj o vzácne suroviny graduje: Japonsko nasadzuje zbraň proti čínskej dominancii v lítiu

Japonsko opäť ukazuje, že technologická inovácia nemusí vždy prichádzať z úplne nových zdrojov. Niekedy stačí lepšie využiť to, čo už máme. V čase, keď globálny dopyt po lítiu dramaticky rastie a jeho dodávky sú čoraz napätejšie, sa krajina bez vlastných ložísk rozhodla ísť cestou recyklácie. A zdá sa, že našla spôsob, ako to robiť výrazne efektívnejšie než doteraz.

V prefektúre Fukui sa podaril zásadný technologický prelom. Miestny závod dokáže z použitých batérií elektromobilov získať až 90 % lítia, čo je približne dvojnásobok oproti predchádzajúcim metódam. Ide o výsledok práce spoločnosti JX Metals Circular Solutions, ktorá patrí pod jedného z najväčších japonských producentov neželezných kovov. Na tému upozornil Tech Spot a Glitchwire.

Hoci bol tento úspech oficiálne oznámený už v apríli 2025, väčšiu pozornosť si získal až nedávno, keď japonské médiá odhalili detaily procesu priamo zo závodu v meste Tsuruga. Práve tam sa rodí technológia, ktorá môže zásadne ovplyvniť budúcnosť recyklácie batérií.

„Dosiahli sme náš cieľ tým, že sme prehodnotili chemikálie a metódy používané pri extrakcii lítia zo starých batériových článkov,“ uviedol podpredseda závodu Tadashi Nakagawa pre verejnoprávnu televíziu NHK. Práve táto zmena prístupu stála za dramatickým zvýšením výťažnosti z menej ako 50 % na súčasných 90 %.

Celý proces pritom nie je jednoduchý, no v princípe ide o kombináciu tepelného a chemického spracovania. Staré batérie sa najskôr rozoberú a následne spália, aby sa odstránili nekovové časti. Zvyšný materiál sa rozdrví na takzvanú „black mass“, jemný prášok obsahujúci cenné kovy. Ten sa následne spracuje pomocou hydrometalurgie, teda vodnej chemickej metódy, ktorá umožní extrahovať lítium vo vysokej čistote.

Menej emisií, viac efektivity

Jedným z najzaujímavejších aspektov novej technológie je fakt, že získaný hydroxid lítia sa priamo využíva v ďalších fázach spracovania. Nahrádza totiž chemikálie, ktoré sa tradične používajú pri rafinácii. Výsledkom je nielen vyššia efektivita, ale aj výrazne nižšia ekologická záťaž. Podľa dostupných údajov sa uhlíková stopa procesu znižuje približne o 40 % v porovnaní so staršími postupmi.

Pre Japonsko ide o strategický krok. Krajina je totiž takmer úplne závislá od dovozu surovín potrebných pre výrobu batérií, vrátane lítia, kobaltu či niklu. Veľká časť spracovania týchto materiálov pritom historicky prebiehala cez Čínu, čo predstavuje geopolitické aj ekonomické riziko.

Aj preto sa Tokio čoraz viac orientuje na takzvaný „urban mining“, teda ťažbu surovín z odpadu. Nová legislatíva, ktorá vstupuje do platnosti v roku 2026, bude vyžadovať od výrobcov a dovozcov povinný zber a recykláciu malých batérií z telefónov, elektronických zariadení či náradia. Cieľom je dosiahnuť 70 % recykláciu lítia do roku 2030, pričom aktuálny japonský rekord 90 % tento cieľ výrazne prekonáva.

Audi/Gemini

Svet nezaostáva, problém je inde

Japonsko však nie je jediným hráčom v tejto oblasti. V Spojených štátoch napríklad spoločnosť Redwood Materials, ktorú založil bývalý CTO Tesly JB Straubel, deklaruje až 95 % úspešnosť recyklácie lítia z objemu zodpovedajúceho približne 250 000 elektromobilom ročne.

Napriek technologickému pokroku však Japonsko čelí inému, menej viditeľnému problému. Nie je ním samotná recyklácia, ale dostupnosť vstupného materiálu. V súčasnosti sa totiž len približne 14 % použitých lítium-iónových batérií dostane do oficiálnych zberných kanálov. Mnohé vyradené elektromobily končia v exporte, čím krajina prichádza o cenné suroviny.

Práve efektívny zber batérií sa tak stáva kľúčovou výzvou nasledujúcich rokov. Bez dostatočného prísunu materiálu totiž ani najmodernejšie technológie nedokážu naplno využiť svoj potenciál. Japonsko síce ukázalo, že vie recyklovať lítium takmer dokonale, no teraz musí dokázať, že ho dokáže aj získať späť.

Čítajte viac z kategórie: Elektromobilita