V nasledujúcom článku boli použité materiály TASR.

Ceny zemného plynu v Európe v piatok dopoludnia klesli zo svojho dvojročného maxima, ktoré dosiahli na začiatku týždňa. Referenčný kontrakt na plyn s dodávkou na nasledujúci mesiac na burze TTF v Amsterdame spadol pod hranicu 50 eur za megawatthodinu (MWh).

Okolo poludnia sa jeho cena ustálila na 48,39 eura/MWh, čo bola najnižšia úroveň od konca januára. Neskôr však cena opäť mierne vzrástla a priblížila sa k hranici 50 eur za MWh.

Prudké výkyvy spôsobilo počasie a neistota okolo dodávok

V posledných týždňoch malo na cenu plynu výrazný vplyv chladné zimné počasie, ktoré zvýšilo spotrebu plynu v Európe. Okrem toho nepriaznivé poveternostné podmienky spôsobili nedostatok elektriny z veterných elektrární, čo viedlo k vyššej spotrebe plynu na výrobu elektriny. To sa prejavilo aj v znížení zásob plynu v európskych zásobníkoch.

Zároveň na trhu prebiehajú špekulácie o možnom ukončení vojny na Ukrajine, čo by mohlo znamenať zrušenie sankcií voči Rusku. Analytici tvrdia, že ak by sa aspoň časť ruských dodávok plynu obnovila, mohlo by to znížiť tlak na trhy a prispieť k stabilizácii cien.

Unsplash / Martin Adams

Nemecko zvažuje výnimku z povinného naplnenia zásobníkov

Ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje vývoj cien, sú špekulácie o možnej výnimke pre Nemecko z povinnosti naplniť plynové zásobníky na 90 % pred zimou. Podľa agentúry Bloomberg sa Berlín snaží zmierniť túto povinnosť, aby znížil tlak na nákupy plynu a tým aj na jeho cenu.

Ak by sa tento krok podaril, mohol by znížiť dopyt po plyne a prispieť k ďalšiemu poklesu cien. Podľa údajov Gas Infrastructure Europe (GIE) sa zásoby plynu v nemeckých podzemných zásobníkoch 12. februára znížili na 46 %, pričom na začiatku roka boli naplnené takmer na 80 %.

To znamená, že aktuálna vykurovacia sezóna si vyžiadala výraznejšie čerpanie zásob ako v rovnakom období minulého roka. Hoci piatkový pokles cien naznačuje krátkodobé uvoľnenie tlaku na trh, analytici upozorňujú, že budúcnosť cien plynu zostáva neistá. Naďalej závisí od vývoja geopolitickej situácie, dopytu po plyne v Európe, ako aj od kapacít dodávok LNG a obnoviteľných zdrojov energie.