Pozná to takmer každý, kto sa pravidelne hýbe. Po vydarenom tréningu sa pozrie na smart hodinky a namiesto potvrdenia dobre odvedenej práce príde studená sprcha.

Nízke skóre regenerácie, minimum spálených kalórií, odporúčanie dať si niekoľkodňovú pauzu. Paradoxne pritom telo hlási presný opak, teda energiu, dobrý pocit a chuť pokračovať.

Takýto nesúlad nie je výnimkou. Nositeľná elektronika, od smart hodiniek po fitness náramky, síce patrí medzi najväčšie trendy poslednej dekády, no jej dáta majú svoje limity. Milióny používateľov po celom svete sa na tieto zariadenia spoliehajú pri plánovaní tréningov, regenerácie aj stravovania, no realita, ktorú zosumarizoval aj Science Alert je komplikovanejšia.

Hodinky totiž väčšinu kľúčových metrík nemerajú priamo. Využívajú kombináciu senzorov a algoritmov, ktoré vytvárajú odhady. Tie môžu byť užitočné pri sledovaní trendov, no presnosť jednotlivých hodnôt často zaostáva za očakávaniami.

Najväčší problém nastáva v momente, keď používatelia začnú tieto čísla brať ako absolútnu pravdu. Výsledkom môže byť zle nastavený tréning, nevhodný príjem kalórií alebo dokonca zbytočné vynechávanie pohybu.

V čom sa najčastejšie mýlia

Jednou z najpopulárnejších funkcií je sledovanie spálených kalórií. Práve tu sa však chyby pohybujú často nad hranicou 20 percent, a to oboma smermi. Pri aktivitách ako silový tréning, cyklistika či vysokointenzívne intervaly bývajú odchýlky ešte výraznejšie. V praxi to znamená, že používateľ môže buď prijímať viac energie, než reálne potrebuje, alebo naopak jesť málo a zhoršiť svoj výkon.

Podobne je na tom aj počítanie krokov. Hoci ide o relatívne spoľahlivý ukazovateľ celkovej aktivity, ani ten nie je bezchybný. Smart hodinky sa spoliehajú najmä na pohyb ruky, čo vedie k podhodnocovaniu napríklad pri tlačení kočíka či nosení nákladu. Odchýlky okolo desiatich percent nie sú výnimkou.

Meranie srdcovej frekvencie patrí medzi technologicky pokročilejšie funkcie, no ani tu nejde o dokonalosť. Optické senzory na zápästí fungujú dobre v pokoji alebo pri nízkej intenzite, no s rastúcou záťažou presnosť klesá. Pot, voľnejší remienok či dokonca pigmentácia pokožky môžu výsledok ovplyvniť. Pre ľudí, ktorí trénujú podľa tepových zón, to môže znamenať tréning v nesprávnej intenzite.

Huawei

Spánok, regenerácia a VO₂max

Sledovanie spánku patrí medzi najviac marketingovo komunikované funkcie. Hodinky dokážu pomerne spoľahlivo určiť, kedy človek spí a kedy je hore. Problém však nastáva pri detailoch. Rozdelenie na hlboký, ľahký a REM spánok je len odhad založený na pohybe a tepe, nie na meraní mozgovej aktivity, ako je to v prípade polysomnografie. Výsledkom môže byť situácia, keď zariadenie označí noc za nekvalitnú, hoci sa používateľ cíti oddýchnutý.

Na tieto dáta nadväzujú skóre regenerácie alebo pripravenosti. Tie kombinujú variabilitu srdcovej frekvencie a kvalitu spánku. Problém je, že obe tieto vstupné veličiny sú samy o sebe len odhady. Výsledné číslo tak nemusí odrážať skutočný stav organizmu. „Ak vám hodinky tvrdia, že nie ste zregenerovaní, môžete vynechať tréning – aj keď sa cítite dobre a vaše telo je pripravené,“ upozorňujú odborníci.

Podobne diskutabilný je aj odhad VO₂max, teda maximálnej spotreby kyslíka. V laboratórnych podmienkach sa meria pomocou špeciálneho vybavenia a analýzy dýchania. Hodinky však vychádzajú len z tepu a pohybu. Výsledkom býva nadhodnotenie u menej aktívnych ľudí a podhodnotenie u trénovaných jedincov.

Huawei

To všetko však neznamená, že by smart hodinky boli zbytočné. Ich najväčšia hodnota spočíva v dlhodobom sledovaní trendov. Postupné zlepšovanie kondície, stabilizácia spánku či rast objemu tréningu sú informácie, ktoré majú reálnu výpovednú hodnotu.

Problém nastáva pri interpretácii jednotlivých dní alebo konkrétnych čísel. Tie by mali slúžiť skôr ako orientačný ukazovateľ než definitívny verdikt. Rovnako dôležité je vnímať vlastné telo, jeho signály, únavu aj výkon.

Čítajte viac z kategórie: Novinky