Vďaka opalizovaným fosíliám vedci odhalili „éru kloakovcov“

Austrálski vedci objavili fosílie dosiaľ neznámych druhov kloakovcov staré desiatky miliónov rokov a odhalili vďaka nim „éru kloakovcov“ na kontinente. TASR informuje na základe článku servera Phys.org.

Fosílie čeľustí troch nových druhov kloakovcov pochádzajú z opálových polí Lightning Ridge v Novom Južnom Walese. Analýza určila ich vek v rozmedzí 102 až 96,6 milióna rokov, pochádzajú teda z obdobia vrchnej kriedy, konkrétne z jej najstaršieho stupňa – cenomanu.

Objav tento týždeň zverejnil akademický žurnál Alcheringa: An Australasian Journal of Palaeontology. Podieľali sa na ňom vedci z Austrálskeho múzea (AM), organizácie Museums Victoria (MV) a Austrálskeho centra opálov (AOC).

Kloakovce (lat. Monotremata) sú rad živočíchov z triedy cicavcov (Mammalia) a podtriedy vajcorodých (Prototheria). Patria doň dve čeľade – ježurovité (Tachyglossidae) a vtákopyskovité (Ornitorhynchidae). Pochádzajú z Austrálie, Tasmánie a Novej Guiney a ide o evolučne najstaršie stále žijúce cicavce, preto majú niekoľko zvláštností. Napríklad tráviaca, vylučovacia a rozmnožovacia sústava u nich – rovnako ako u vtákov – ústi do kloaky (podľa toho tento rad živočíchov aj získal názov). Rozmnožujú sa znášaním vajec, mláďatá sa však živia materským mliekom. Kloakovce ale nemajú bradavky, mliečne žľazy ústia na povrch tela matiek, odkiaľ ho mláďatá olizujú.

Výskum odhalil, že územie dnešnej Austrálie pred 100 miliónmi rokov hostilo pestrú paletu druhov kloakovcov, hoci dnes z nich žijú už len ježury a vtákopysk, uvádza odborník na cicavce profesor Tim Flannery z AM.

„Austrália je v súčasnosti známa ako krajina vačkovcov, tieto (novoobjavené) fosílie sú však prvým dôkazom toho, že Austrália bola v minulosti domovom rôznych kloakovcov. Je to ako objaviť úplne novú civilizáciu,“ vyhlásil Flannery.

Fosílie nových druhov obsahujú kombinácie čŕt, ktoré u fosilizovaných alebo žijúcich druhov kloakovcov dosiaľ neboli známe, tvrdí hlavný vedec a riaditeľ Výskumného inštitútu austrálskych múzeí (AMRI) profesor Kris Helgen. Zrejme najzaujímavejším objavom sú fosílie druhu Opalios splendens. Niektorými črtami pripomína najstaršie druhy kloakovcov, zároveň sa ale niektorými svojimi znakmi ponáša na súčasné ježury a vtákopyska.

„Opalios splendens v evolučnom strome stojí pred spoločným predkom v súčasnosti žijúcich kloakovcov. Jeho celková anatómia veľmi pripomína vtákopyska, čeľusťou a pyskom však pripomína skôr ježuru. Môžeme povedať, že to bol taký ježuropysk,“ vysvetľuje Helgen.

Vo svete sa našlo iba veľmi málo fosílií kloakovcov, každá nová preto prináša vzácne poznatky o spôsobe ich života, vzhľade a evolučných zmenách na základe prostredia, v ktorom žili.

Vzácnosť objavu ešte viac zvýrazňuje fakt, že fosílie tvorí opál, teda oxid kremičitý (SiO2). Ten vzniká pri nízkych teplotách z vody bohatej na SiO2 najmä okolo horúcich prameňov; fosílie však vznikajú aj z achátu, pyritu alebo vápenca, uvádza AOC.

„Vtákopysk a ježura sú jedinečné austrálske druhy. Objav týchto niekoľkých nových druhov v jednej malej oblasti dokazuje, že rodostrom vajcorodých kloakovcov je omnoho zložitejší, ako nám naznačuje v súčasnosti žijúci vtákopysk či ježura,“ uzatvára Dr. Thomas Rich z MV v Melbourne.