V nasledujúcom článku boli použité materiály SITA.

Od návratu Donalda Trumpa do Bieleho domu panuje medzi americkými automobilkami nervozita. Trumpove opatrenia zamerané na medzinárodný obchod totiž vytvárajú tlak na zvyšovanie výrobných nákladov, najmä v súvislosti s clami na suroviny a automobilové diely.

Americký prezident už zaviedol 10-percentné clo na dovoz automobilových dielov z Číny, ktorá je kľúčovým dodávateľom komponentov. Ešte väčšie obavy však vzbudzuje pripravované 25-percentné clo na oceľ a hliník, ktoré nadobudne účinnosť 12. marca. Podľa generálneho riaditeľa Fordu Jima Farleyho tieto opatrenia predstavujú sústavné zvyšovanie nákladov: „Je to ako: trochu tu, trochu tam,“ opísal situáciu.

Hrozba ciel na dovoz z Mexika a Kanady

Trumpova administratíva naznačila, že plánuje zaviesť clá aj na automobily dovážané z Mexika a Kanady, čo by podľa Farleyho „urobilo dieru“ do amerického automobilového priemyslu. Tento sektor je s oboma susednými krajinami úzko prepojený vďaka Severoamerickej dohode o voľnom obchode (NAFTA). Hospodárske dopady by nezasiahli len americké automobilky, ale aj zahraničných výrobcov, ako je Honda, ktorá má rozsiahle investície v Mexiku a Kanade.

Trumpova administratíva zároveň kritizuje obchodnú nerovnováhu medzi USA a Európskou úniou. Biely dom upozornil, že EÚ uplatňuje na dovoz áut 10-percentné clo, zatiaľ čo americké clo je len 2,5 percenta. Prezident preto plánuje zaviesť „recipročné clá“ na európske automobily.

Hoci zrušenie európskeho cla na americké autá by bolo pre Brusel politicky jednoduché, podľa Jeffa Schustera z GlobalData by malo len minimálny vplyv, keďže americké vozidlá nie sú v Európe populárne. Naopak, nemecké značky ako BMW, Mercedes-Benz a Audi, ktoré majú výrobné závody v USA, môžu čeliť tvrdým dopadom.

Pixabay

Tlak na nové investície v USA, ale s neistotou

Automobilové koncerny uvažujú o rozšírení výroby v USA, aby sa vyhli clám. No kvôli nepredvídateľnosti americkej politiky čelia dileme, aké typy vozidiel vyrábať. „Dlhá dodacia lehota znamená, že autá z dnešných investícií prídu na trh až o štyri alebo päť rokov,“ varuje Schuster.

Zároveň Trumpova administratíva znižuje podporu pre elektrické vozidlá, čím sa odchyľuje od trendov v Európe, Číne a ďalších veľkých trhoch. Táto politika ešte viac prehlbuje neistotu v automobilovom sektore, ktorý musí reagovať na meniace sa preferencie spotrebiteľov aj politické priority.

Automobilky tak balansujú medzi snahou prispôsobiť sa novým podmienkam a obavou z nepredvídateľných zmien v americkej obchodnej politike.