V správe boli použité materiály TASR.

Tarantuly sú známe svojou veľkosťou a impozantným vzhľadom, ale vedel si, že ich husté ochlpenie je oveľa viac než len strašidelný vizuál? Ukazuje sa, že to nie sú len chlpy na parádu – ide o sofistikovanú obrannú zbraň proti bojovým mravcom, ktorí sa pohybujú v skupinách a radi si pochutnajú aj na veľkých pavúkoch. Aspoň to tvrdí nová štúdia publikovaná vo vedeckom žurnále Journal of Natural History.

„Husté ochlpenie tarantúl mravcom výrazne sťažuje uhryznutie alebo uštipnutie pavúka. Preto sa domnievame, že sa vyvinulo ako obranný mechanizmus,“ uvádza arachnológ a hlavný autor štúdie Alireza Zamani z Univerzity v Turku.

Bojové mravce, známe svojimi „nájazdmi“, vysielajú hliadky, ktoré hľadajú potravu. A ich korisťou sa často stávajú aj pavúky. Pozorovania tarantúl v Južnej Amerike však ukázali, že práve husté chlpy ich často chránia pred mravcami. Hoci sa mravce pokúšali pavúkov napadnúť, neúspešne – tarantuly ostali nedotknuté.

Vedci si tiež všimli, že pavúky žijúce v dierach v zemi využívajú svoje chlpy aj na to, aby chránili svoje vajíčka. Ochlpením zakrývajú vaječné vaky, čím bránia mravcom v prístupe k nim.

Zaujímavé je, že nie všetky tarantuly sa spoliehajú na chlpy. Stromové druhy, ktoré majú menej husté ochlpenie a sú teda náchylnejšie na útoky, si vyvinuli alternatívne stratégie. Napríklad tarantula druhu Avicularia hirschii pozorovaná v Peru, unikla pred nájazdom mravcov tak, že sa na vlákne zavesila z listu stromu – elegantné a účinné riešenie. Štúdia popisuje viac než 60 prípadov z desiatich rôznych krajín, kde tarantuly spojili sily nielen s obojživelníkmi, ale aj s hadmi či pavúkmi iných druhov.

„Žaby a ropuchy žijúce v dierach tarantúl ťažia z poskytnutého prístrešia a ochrany pred predátormi. Ony sa potom živia hmyzom potenciálne škodlivým pre mladé i dospelé pavúky a vajíčka. Tarantuly tak možno nie sú až také hrôzostrašné, ako sa o nich hovorí,“ dodáva Zamani.