Astrofotograf Tomáš Slovinský sa umiestnil na druhom mieste v medzinárodnej súťaži Astro Kamera so svojou snímkou s názvom Zimné oblúky.

„Touto fotografiou, podobne ako mnohými ďalšími, som sa snažil okrem iného upozorniť na problém svetelného znečistenia. Dnes človek musí hľadať mimoriadne tmavé miesta vo vyšších nadmorských výškach, aby videl takú oblohu, ako naši predkovia povedzme ešte pred 200 rokmi videli bežne,“ povedal pre TASR astrofotograf a popularizátor astronómie Slovinský.

Jeho panoramatická snímka vznikla 10. marca večer vo výške 1740 metrov na morom, priamo pod najvyšším vrchom Nízkych Tatier – pod Ďumbierom. Názov Zimné oblúky zodpovedá obsahu fotografie. Je na nej zachytený oblúk našej galaxie, teda Mliečnej cesty. Jej emisné vodíkové hmloviny červenej farby voľným okom nie je vidno, no ako pripomenul Slovinský, dôkladné snímanie fotoaparátom zachytilo aj takýto detail.

Druhý oblúk tvorí zodiakálne svetlo a protisvit. Zodiakálne svetlo vzniká odrazom slnečného svetla na miniatúrnych čiastočkách medziplanetárnej hmoty vo vnútornej časti Slnečnej sústavy. Býva pozorovateľné buď v období jarnej rovnodennosti vo večerných hodinách, alebo na jeseň nadránom.

„Teplota večer klesla na –14 stupňov Celzia. Nadmorská výška a mimoriadne dobré atmosférické podmienky spôsobili, že nočná obloha na fotografii bola nezabudnuteľne krásna. No ak si odmyslíme farebné odtiene, ktoré citlivo zachytil fotoaparát, bola obloha rovnako nádherná aj pri pohľade voľným okom – odzrkadľovala naozaj to, čo je na fotografii zachytené. A o to práve ide.

„Človek, ktorý sa pozrie na oblohu v Košiciach, v Bratislave alebo v iných mestách, vidí možno nejakých desať alebo 15 najjasnejších hviezd či planét. Možno mu ani nenapadne, že v skutočnosti obloha vyzerá tak, ako máme možnosť vidieť na mimoriadne tmavých miestach. To sa usilujem priblížiť a pripomenúť aj svojimi snímkami,“ vysvetlil Slovinský.

Až 98 percent obyvateľov Európskej únie žije momentálne v oblastiach so svetelným znečistením. Miera svetelného znečistenia rastie exponenciálne a priemerný ročný prírastok sa pohybuje medzi 10 až 20 percentami.

„Je preto dôležité chrániť si prírodné dedičstvo, vďaka ktorému spoznávame svet okolo seba taký, aký je – aj vrátane hviezdneho neba. Moja fotografia je tiež dôkazom, že napriek absencii prirodzene tmavej nočnej oblohy sú na Slovensku stále nádherné a tmavé miesta, kde sa oplatí za Mliečnou cestou či inými úkazmi vydať. Na Slovensku ich nájdeme v Parku tmavej oblohy Poloniny, vo Veľkej Fatre, na Muránskej Planine, v Nízkych Tatrách, ale aj na Orave,“ doplnil astrofotograf.

Ako dodal, vo viacerých krajinách, napríklad aj v Českej republike, už začínajú otázku svetelného znečistenia riešiť.

„Na to je však potrebné, aby sa o tému zaujímala verejnosť. Ona musí žiadať od politikov, aby problém riešili,“ povedal Slovinský.

V medzinárodnej súťaži Astro Kamera zvíťazil fotograf Alessandro Cantarelli z Ríma, druhý bol Slovinský a na tretej priečke sa umiestnil takisto Talian Dario Giannobile. Slovenský astrofotograf Tomáš Slovinský sa preslávil mnohými svojimi unikátnymi snímkami nočnej oblohy, ktoré neraz ocenila vo svojom výbere aj americká NASA.

Zdroj: TASR

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

Články, ktoré hýbu svetom