Nadpriemerné teploty, vlny horúčav, sucho a zvýšené riziko požiarov. To už nie je scenár z klimatických modelov na koniec storočia, ale realita, ktorá sa stáva bežnou súčasťou slovenských letných sezón.

Kým ešte pred niekoľkými desaťročiami boli dni s teplotami nad 35 stupňov Celzia skôr výnimočné, dnes sa podobné epizódy objavujú pravidelne. Najväčší problém pritom nepredstavujú samotné horúce dni, ale ich dĺžka a intenzita. Keď sa vysoké teploty držia celé týždne a ani v noci neprichádza ochladenie, následky pociťujú ľudia, nemocnice, energetická infraštruktúra aj samotné mestá.

Slovensko tak vstupuje do obdobia, v ktorom už nestačí riešiť extrémne horúčavy ako krátkodobý problém. Stávajú sa novým letným štandardom.

Rekordy prichádzajú aj bez El Niña

Pri diskusiách o rekordných teplotách sa často spomína klimatický jav El Niño. Ide o periodické otepľovanie vôd v Tichom oceáne, ktoré dokáže ovplyvniť počasie na veľkej časti planéty. Mnohí preto predpokladajú, že za horúčavy môže práve tento fenomén.

Klimatológ Slovenského hydrometeorologického ústavu Pavol Faško však pre agentúru SITA upozorňuje, že jeho vplyv na strednú Európu nie je taký jednoznačný, ako si mnohí myslia.

Čítaj viac z kategórie: Novinky