V nasledujúcom článku boli použité materiály SITA.

Stavby diaľnic na Slovensku neodkrývajú len moderné cestné spojenia, ale čoraz častejšie aj hlboké vrstvy histórie ukryté pod povrchom zeme. Výstavba úseku D1 medzi Bratislavou a Triblavinou priniesla okrem technických výziev aj mimoriadne cenné archeologické objavy, ktoré ukazujú, že bratislavský región bol v minulosti významným centrom, a to dokonca na európskej úrovni.

Podľa informácií, ktoré zverejnila Národná diaľničná spoločnosť, sa v rámci tohto projektu vynorili nálezy pochádzajúce z rôznych období praveku. Konkrétne z mladšej doby kamennej, doby bronzovej, ako aj zo staršej doby železnej. Medzi najstaršie objavy patrí dávna osada datovaná do obdobia 4 000 až 5 000 rokov pred naším letopočtom, ktorá sa ukrývala priamo pod súčasnou križovatkou Blatné na diaľnici D1.

Ako zdôrazňuje investičný riaditeľ NDS Július Mihálik, „každý nález objavený počas prieskumov realizovaných v rámci výstavby diaľnic a rýchlostných ciest je výnimočný“.

No zatiaľ čo bratislavský región ukrýval cenné stopy dávnych civilizácií, za najbohatšie nálezisko posledných rokov označuje Mihálik inú lokalitu – úsek R2 Košice, konkrétne medzi Šacou a Košickými Oľšanmi. Práve tu archeológovia odkryli pravekú obetnú jamu s pozostatkami rôznych zvierat a dokonca aj jedného človeka.

Tento objav podľa odborníkov zásadne obohacuje poznatky o tom, ako prebiehali rituály a pohrebné zvyklosti dávnych spoločenstiev v oblasti Karpatskej kotliny. Medzi ďalšie výnimočné objavy v tejto lokalite patrí napríklad praveká studňa a keramické predmety, ktoré dopĺňajú predstavu o živote pravekých ľudí.

Z nálezov možno vyčítať množstvo informácií o minulosti územia

V Košiciach, časti Krásna, boli zasa nájdené hroby. Až deväť ich bolo odkrytých, čo naznačuje existenciu niekdajšieho sídliska z doby bronzovej. Tieto hroby nie sú len statickými svedkami minulosti, ale poskytujú dôležité informácie o spoločenskom usporiadaní, viere a každodennom živote vtedajších obyvateľov územia dnešného Slovenska.

Ako pripomína samotná Národná diaľničná spoločnosť, výstavba diaľnic je komplexný proces, ktorého súčasťou je aj archeologický prieskum. V určitých lokalitách sa už vopred predpokladá výskyt historických artefaktov, no skutočné objavy neraz prekvapia aj samotných odborníkov. Pozostatky ako sú hroby, mince, obetné jamy či dávne studne ukryté v pôde predstavujú nielen výskumné ciele, ale aj dôkaz toho, že Slovensko je krajinou s bohatou a hlboko zakorenenou históriou.

Kým buldozéry a bagre upravujú trasu moderných ciest, pod ich pásmi sa črtajú stopy dávnych kultúr, ktoré tu zanechali svoj odtlačok v hline a kameni. Výstavba infraštruktúry sa tak v mnohých prípadoch mení aj na výpravu do minulosti, kde sa archeológovia stávajú sprievodcami medzi dvoma svetmi. Tým moderným a tým, ktorý formoval našu prítomnosť dávno predtým, než existovali asfalt a betón.