V texte boli použité materiály TASR.

Rada Európy v utorok zverejnila jasný apel na svoje členské krajiny, aby starostlivo zvážili, či pokračovať v dodávkach zbraní do Izraela, ak existuje riziko, že by mohli byť použité na porušovanie ľudských práv. Odkaz zverejnil komisár pre ľudské práva Michael O’Flaherty, ktorý pripomenul, že štáty majú povinnosť „vynaložiť maximálne úsilie na prevenciu a riešenie porušovania medzinárodných ľudských práv“ najmä v súvislosti s prebiehajúcim konfliktom v palestínskom Pásme Gazy. Podľa jeho slov je nevyhnutné uplatňovať existujúce právne štandardy a dbať na to, aby sa zbrane nedostali tam, kde je reálne riziko ich použitia proti civilistom.

O’Flaherty vo svojom vyhlásení zdôraznil aj humanitárny rozmer situácie. Upozornil, že medzinárodné spoločenstvo musí zintenzívniť snahy o poskytnutie pomoci ľuďom postihnutým konfliktom, vrátane zabezpečenia neobmedzeného prístupu k humanitárnym zásobám a vyvíjania tlaku na okamžité prepustenie rukojemníkov. Dodal, že bez týchto krokov nebude možné zmierniť utrpenie civilného obyvateľstva a prispieť k stabilizácii regiónu.

IDF Spokesperson's Unit/Wikipedia/עדכוני צה"ל/YouTube (Úprava redakcie)

Rada Európy vyzvala členské štáty, aby prehodnotili predaj zbraní do Izraela

Výzva Rady Európy prichádza krátko po tom, čo Nemecko oznámilo pozastavenie dodávok vybraných druhov zbraní do Izraela. Tento zákaz sa týka najmä techniky a výzbroje, ktoré by mohli byť nasadené v rámci plánov izraelskej armády na obsadenie mesta Gaza. Rada Európy tento krok Berlína privítala a ocenila aj iniciatívy ďalších krajín a národných ľudskoprávnych organizácií, ktoré upozorňujú na vážnu humanitárnu situáciu v Pásme Gazy. Napriek tomu O’Flaherty upozornil, že „je potrebné urobiť viac a rýchlo“.

Medzinárodná reakcia na izraelské plány v Gaze je čoraz ostrejšia. Viacerí svetoví lídri už odsúdili zámer vlády premiéra Benjamina Netanjahua obsadiť mesto, čo má byť podľa neho najefektívnejší spôsob, ako zničiť zostávajúce štruktúry militantného hnutia Hamas a ukončiť vojnu. Tento postoj však vyvoláva obavy z eskalácie násilia a ďalšieho nárastu civilných obetí. Kritici varujú, že vojenské riešenie bez paralelných diplomatických a humanitárnych krokov povedie len k ďalšiemu prehlbovaniu krízy.

Celý apel Rady Európy tak zapadá do širšieho obrazu rastúceho medzinárodného tlaku na zodpovedné nakladanie s vývozom zbraní a na prioritu ochrany ľudských práv aj uprostred ozbrojených konfliktov. Konflikt v Gaze, ktorý si už vyžiadal tisíce obetí a zanechal stovky tisíc ľudí bez prístupu k základným životným potrebám, sa tak stáva testom, do akej miery sú štáty pripravené pretaviť svoje záväzky v oblasti ľudských práv do konkrétnych krokov na globálnej scéne.