V nasledujúcom článku boli použité materiály SITA.

Aj keď sa Generácia Z, teda mladí ľudia vo veku od 18 do 25 rokov, považuje za digitálnych domorodcov, výskum Fakulty masmediálnej komunikácie UCM v Trnave ukazuje, že kritické myslenie v online priestore im často chýba. Štúdia poukázala na alarmujúce zistenia: mladí nedokážu rozpoznať politickú reklamu, nezvládajú rozlíšiť názor od informácie či dezinformácie a v mnohých prípadoch podliehajú manipulácii bez toho, aby si to uvedomovali.

„Aj keď Generácia Z ovláda digitálne nástroje s absolútnou samozrejmosťou, neznamená to, že automaticky rozumie digitálnemu obsahu,“ upozorňuje dekanka fakulty a riešiteľka vedeckého projektu Ľudmila Čábyová. Politická reklama sa podľa nej často skrýva za zábavný formát, čo mladým ešte viac sťažuje jej identifikáciu.

Politika ako zábava a reklama ako pozadie feedu

Výskum pozostával z kvalitatívnej aj kvantitatívnej časti. V rámci mediálnych denníkov sa zistilo, že politický obsah na sociálnych sieťach mladí často vnímajú ako zábavu, nie ako súčasť politickej komunikácie. Len 40 % respondentov dokázalo presne vysvetliť, čo je to reklama, a ešte menej ich vedelo popísať rozdiel medzi propagandou a bežným statusom politika.

Najväčší problém podľa výskumníkov predstavujú natívne formy reklamy, ktoré sa vzhľadovo nelíšia od ostatného obsahu. Najslabšie výsledky dosiahli mladí v prípade Instagramových Reels – formátu, ktorý dnes dominuje tejto platforme. Reklamu v tomto type obsahu rozpoznalo len 15,8 % respondentov, uviedol Denis Javořík, doktorand FMK UCM. Z výskumu tiež vyplynulo, že pojem „dezinformácia“ síce mladým nie je neznámy, no až 47 % z nich nevie, ako ju odlíšiť od názoru alebo faktu. To výrazne zvyšuje ich náchylnosť k manipulácii, najmä v období pred voľbami či pri citlivých spoločenských témach.

Mladí ľudia podľa štúdie pri identifikácii reklamy nerozlišujú na základe označení, ale podľa vizuálneho štýlu. Označenie sponzorovaný príspevok často nevnímajú ako reklamu, ale ako obyčajné odporúčanie. Dôveru častejšie prikladajú známym osobnostiam a influencerom ako samotnému obsahu, čo ešte viac znižuje ich schopnosť kritického hodnotenia.

Mediálna výchova ako priorita

„Kľúčovým záverom tohto výskumu je, že náchylnosť na manipuláciu nie je otázkou veku. Generácia Z, hoci vyrastala v digitálnom prostredí, má evidentné problémy kriticky vyhodnotiť obsah, s ktorým sa stretáva,“ dodáva Javořík. Výsledky preto poukazujú na naliehavú potrebu zlepšiť mediálne vzdelávanie, predovšetkým v oblasti reklamnej gramotnosti a kritického myslenia.

Výskum sa realizoval v rámci projektu Kritické skúmanie rizík súvisiace s médiami a príležitosti pre deliberatívnu komunikáciu, podporeného z národných zdrojov. Kvalitatívna fáza zahŕňala 38 respondentov vo veku 18 – 19 rokov, kvantitatívna fáza pracovala so vzorkou 399 mladých ľudí vo veku 18 – 25 rokov.