V nasledujúcom článku boli použité materiály TASR.

Európska únia plánuje v rokoch 2025 až 2027 investovať pol miliardy eur do podpory vedeckého výskumu a inovácií. Túto ambicióznu finančnú injekciu oznámila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová počas parížskej konferencie „Choose Europe for Science“, ktorá má za cieľ prilákať do Európy vedcov z celého sveta. Podľa agentúry AFP ide o strategický krok na posilnenie postavenia Európy ako svetového lídra vo výskume a inováciách.

Von der Leyenová v prejave vyhlásila, že cieľom EÚ je stať sa „magnetom pre výskumníkov“, vrátane tých amerických, ktorí čelia neistote v dôsledku znižovania federálneho financovania v USA. Administratíva Donalda Trumpa podľa nej hrozí škrtmi na renomovaných univerzitách, ako je Harvard, čo podľa von der Leyenovej predstavuje príležitosť pre Európu prilákať špičkových odborníkov.

Supergranty a legislatíva na podporu vedy

Jednou z konkrétnych iniciatív bude vytvorenie nového sedemročného „supergrantu“ v rámci Európskej výskumnej rady (ERC), ktorý má vedcom ponúknuť väčšiu stabilitu a motiváciu k dlhodobému pôsobeniu v Európe. Von der Leyenová pripomenula, že ERC už dnes poskytuje bonusovú podporu výskumníkom, ktorí sa rozhodnú pôsobiť v EÚ, pričom aktuálne zdvojnásobujú túto sumu a predĺžia ju aj na roky 2026 a 2027.

EÚ zároveň pripravuje prvý „európsky zákon o inováciách“, ktorého cieľom je odstrániť legislatívne prekážky a urýchliť prechod od základného výskumu k praktickému využitiu, startupom a obchodným príležitostiam. Komisia tiež pripravuje novú stratégiu pre startupy a scaleupy, ktorá má uľahčiť ich rast a prístup ku kapitálu.

Freepik

Macron ponúka ďalších 100 miliónov eur

K iniciatíve EÚ sa pridal aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý ohlásil uvoľnenie ďalších 100 miliónov eur na prilákanie zahraničných vedcov do Francúzska. Vo svojom prejave kritizoval dianie v USA a zdôraznil, že je nepredstaviteľné, aby sa slobodná veda stala obeťou politických rozhodnutí. Podľa Macrona sú demokracie povinné chrániť slobodu výskumu ako základný pilier svojho fungovania.

Macron zároveň uviedol, že Francúzsko a EÚ sa budú prioritne zameriavať na výskum v oblastiach ako zdravotníctvo, klimatické zmeny, biodiverzita, umelá inteligencia a vesmírny výskum. Ako príklad úspechu uviedol univerzitu Aix-Marseille, ktorá zaznamenala prílev žiadostí od amerických vedcov čeliacich obmedzeniam a rušeniu projektov.

Hoci Európska únia ponúka kvalitnú výskumnú infraštruktúru a atraktívne životné podmienky, podľa odborníkov stále zaostáva za USA v oblasti odmeňovania a financovania vedy. Prezident francúzskeho Národného vedecko-výskumného centra (CNRS) Antoine Petit však upozornil, že nižšie náklady na život, dostupné vzdelanie a zdravotná starostlivosť môžu tento rozdiel výrazne vyrovnať.