V tomto texte boli použité materiály TASR.

Kybernetická bezpečnosť prestáva byť izolovanou IT disciplínou a čoraz viac sa stáva priamym odrazom geopolitiky, vojenských konfliktov a technologických pretekov. Podľa najnovších predpovedí spoločnosti Eset bude práve toto prepojenie kľúčové pre vývoj hrozieb v roku 2026. Firmy, štáty aj bežní používatelia sa budú musieť pripraviť na kombináciu sofistikovaných kyberútokov, masového nasadzovania umelej inteligencie a rastúceho tlaku na kritickú infraštruktúru.

Bezpečnostní experti Esetu upozorňujú, že štátmi podporované hackerské skupiny budú pokračovať nielen v technických útokoch, ale aj v dezinformačných kampaniach. Ich cieľom už dávno nie sú len vládne systémy, ale aj energetika, obranný priemysel, logistika či dodávateľské reťazce, ktoré sú chrbtovou kosťou modernej digitálnej ekonomiky. V čase rastúcej automatizácie a závislosti od cloudu pritom stačí narušiť jeden článok, aby sa problémy rozšírili naprieč celým systémom.

Geopolitika ako hnací motor kyberútokov

Podľa Esetu zostane ruská aktivita v kybernetickom priestore vysoká aj v prípade prípadného prímeria na Ukrajine. Útočníci sa môžu ešte viac zamerať na európske obranné programy, dodávateľov technológií a kritickú infraštruktúru vrátane energetických sietí. Práve tie sú dnes riadené sofistikovanými digitálnymi systémami, ktoré síce zvyšujú efektivitu, no zároveň rozširujú útočnú plochu.

Experti zároveň upozorňujú na pokračujúce ničivé útoky typu wiper, ktoré sú navrhnuté nie na krádež dát, ale na ich úplné zničenie. Takéto útoky môžu mať výrazný dopad najmä počas zimy, keď je energetická infraštruktúra najviac vyťažená. Rastie aj aktivita bieloruských skupín a prehlbuje sa ich spolupráca s ruskými hackermi, čo zvyšuje komplexnosť a koordináciu útokov.

Čína sa podľa predpovedí zameria na posilnenie dohľadu nad domácim dianím a zároveň na špionáž v zahraničí, najmä v Latinskej Amerike a v oblasti medzinárodného obchodu. Irán môže po oslabení svojho regionálneho vplyvu presúvať kybernetické operácie do nových prostredí, zatiaľ čo Severná Kórea bude hľadať nové zdroje príjmov, napríklad prostredníctvom ransomvérových kampaní.

Drony, armáda a krádež technologického know-how

Silným technologickým trendom, ktorý bude lákať útočníkov, je rozmach bezpilotných lietadiel. Drony sa čoraz viac využívajú nielen v armáde, ale aj v priemysle, logistike či mapovaní. Práve preto sa stanú atraktívnym cieľom pre pokročilé hackerské skupiny napojené na vlády Číny, Ruska, Iránu či Severnej Kórey. Cieľom bude krádež know-how, prístup k riadiacemu softvéru a vojenské spravodajstvo, od analýzy ukrajinských schopností až po budovanie dronových kapacít v Ázii.

V praxi to znamená, že kybernetická bezpečnosť sa bude čoraz viac prelínať s fyzickou bezpečnosťou. Útok na softvér môže mať reálny dopad na zariadenia v teréne, či už ide o drony, energetické systémy alebo priemyselné riadiace jednotky.

Produktivita verzus bezpečnostné riziká

Jedným z najväčších posunov v roku 2026 bude masové nasadzovanie AI agentov do firemných procesov a cloudových platforiem. Problémom však je, že ich ochrana bude výrazne zaostávať za tempom adopcie. Riziko predstavujú najmä verejne dostupné AI modely nasadzované ako takzvané čierne skrinky, bez dôkladného preverenia pôvodu či tréningových dát. To zvyšuje pravdepodobnosť útokov cez dodávateľský reťazec a zneužitia skrytých zraniteľností.

Najvýraznejší dopad bude mať umelá inteligencia v oblasti sociálneho inžinierstva. Realistické deepfake videá, presvedčivé phishingové e-maily, falošné reklamy či chatboty umožnia útočníkom realizovať podvody vo veľkom a s minimálnymi nákladmi. Pokročilé AI boty budú vytvárať dôveryhodné falošné profily, recenzie a dokonca zneužívať automatizované procesy, napríklad pri nábore zamestnancov.

Eset zároveň očakáva vznik nových rodín škodlivého kódu pre Android, kde útočníci využijú generatívnu AI na zrýchlenie vývoja. Spolu s tým porastú aj podvody s bezkontaktnými platbami cez NFC a phishingové scenáre budú cielenejšie a pre používateľov čoraz ťažšie rozpoznateľné.