Do Bratislavy dorazil špeciálny „európsky“ vlak. Má na železnicu dostať viac Slovákov

Rok 2021 je Európskym rokom železníc. Vyhlásila ho Európska komisia (EK) s cieľom podporiť a propagovať osobnú a nákladnú železničnú dopravu v Európe. Pri tejto príležitosti vyrazil zo železničnej stanice Lisabon 2. septembra špeciálny vlak „Connecting Europe Express“. Po ôsmich dňoch dorazil v piatok do Bratislavy na Hlavnú stanicu a následne do Múzea dopravy SR.

Vlak z Viedne do Bratislavy viezol špeciálny rušeň Vectron 383 110. Ide o najmodernejší rušeň z flotily Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK). Európsky rok železníc sa rozhodla podporiť aj Železničná spoločnosť Cargo Slovakia (ZSSK Cargo), ktorá venovala dizajn rušňa HDV radu 363 práve tomuto roku.

Ako informovala hovorkyňa Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) Ria Feik Achbergerová, expres svoju cestu po Európe ukončí 7. októbra v Paríži. Prejde 26 členských štátov EÚ s viac ako 100 zastávkami. Spolu pôjde o trasu dlhú približne 20.000 kilometrov cez 33 hraničných priechodov a do celého projektu sa zapojí až 40 rôznych partnerov. Vlakom po Európe cestujú aj zástupcovia EK, medzi inými aj Iveta Radičová, ktorá je koordinátorkou pre koridor TEN-T Stredomorie. V Múzeu dopravy ich privítali predstavitelia štátnej správy, Zastúpenia Európskej komisie a samosprávy.

„Európske vlaky ponúkajú Európanom množstvo výhod a sú naším dôležitým spojencom v dosahovaní mnohých cieľov Európskej zelenej dohody, zelenej transformácie Európy a tiež významnej ambície, a to, aby sa Európa stala do roku 2050 prvým klimaticky neutrálnym kontinentom,“ skonštatoval zástupca vedúceho Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Radim Dvořák.

Predseda predstavenstva ZSSK Roman Koreň podotkol, že takmer všetko, čo je na slovenskej železnici moderné, je spojené v fondmi EÚ. „Z tratí sa zmodernizoval úsek z Bratislavy po Žilinu v sume zhruba 2 miliardy eur. Ďalšie stovky miliónov eur šli do vozidiel,“ dodal s tým, že železnice v Európe prepravujú 7 % všetkých cestujúcich a 11 % všetkého tovaru, pričom vyprodukujú menej ako 0,5 % emisií skleníkových plynov spôsobených dopravou.

ŽSR oceňujú, že vláda SR odobrila návrh na prípravu štúdie uskutočniteľnosti plánovanej stavby vysokorýchlostnej železnice medzi Budapešťou, Bratislavou, Brnom, Prahou a Varšavou. „Pre Slovensko by znamenala príležitosť pre jednoduchšie prepojenie obyvateľov aj z priľahlých lokalít a je dôkazom, že Slovensko chce byť súčasťou európskeho železničného priestoru,“ myslí si generálny riaditeľ ŽSR Miloslav Havrila.

Železničná doprava, osobná aj nákladná, je podľa predsedu predstavenstva ZSSK Cargo Romana Gona druhom dopravy, ktorý je predurčený byť základom celého dopravného systému. Poukázal pritom na nízku uhlíkovú stopu, veľkú kapacitu prepravy a komfort železničnej dopravy. „Veríme, že aj takýmito aktivitami sa podarí urýchliť zjednocovanie železničných dopravných systémov v Európe a pritiahnuť väčšie množstvo zákazníkov,“ dodal.

Bezpečnosť a udržateľnosť koľajovej dopravy vyzdvihol aj predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba. „Preto je väčšina strategických dopravných projektov v kraji orientovaná na rozvoj koľajovej dopravy – železničnej aj električkovej. Pre župu je prioritou skapacitňovanie najvyťaženejších železničných tratí, ako aj budovanie prestupných terminálov integrovanej dopravy,“ priblížil.