Plyn vystrelil nad 83 eur. Nový cenový šok by Slovensko zasiahol tvrdšie než západ

Európa síce nie je v rovnakej situácii ako počas energetickej krízy v roku 2022, no varovné kontrolky sa opäť rozsvecujú. Referenčná cena zemného plynu TTF stúpla približne z 30 na 80 eur za megawatthodinu a decembrové kontrakty sa už obchodovali nad hranicou 83 eur. To je viac, než s čím počítal nepriaznivý scenár Európskej centrálnej banky.

Pre slovenskú domácnosť to ešte neznamená okamžitý skok mesačných záloh. Regulované ceny, štátne zásahy a nákup plynu dodávateľmi v predstihu vytvárajú medzi burzou a faktúrou časový odstup. Drahý plyn sa však ekonomikou šíri viacerými cestami – cez vykurovanie, výrobu elektriny, priemysel, dopravu, hnojivá a napokon aj ceny potravín.

Na rastúce riziko upozornila aj agentúra Reuters. Guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír uviedol, že jeho pozornosť sa presúva od ropy a pohonných látok práve k plynu a elektrine.

Deväť percent neznamená o deväť percent drahšiu faktúru

Európsky výskumný program ESPON skúmal, ako by jednotlivé regióny zasiahla nová kríza dodávok. Projekt STARTER pracoval so stresovým scenárom, v ktorom globálna ponuka zemného plynu klesne o 20 %. Ak by producenti na vyššie ceny nezareagovali zvýšením ťažby a dodávok, model počíta s rastom globálnej ceny plynu až o 124 %. Pri pružnejšej reakcii dodávateľov by zdraženie dosiahlo približne 52 %.

Najtvrdšie následky by pocítila stredná a východná Európa vrátane regiónov Slovenska. V nepriaznivom variante model ukazuje zvýšenie spotrebiteľských cien o 5,37 až 9,08 %. Pri lepšej diverzifikácii dodávok a slabšom prenose ceny plynu do elektriny by sa dosah zmenšil na 0,14 až 2,84 %. Vyplýva to z prezentácie výsledkov projektu ESPON STARTER.

Rozpätie do 9,08 % nemožno interpretovať ako predpoveď slovenskej inflácie ani ako automatické zvýšenie účtu za plyn. Ide o výsledok modelového scenára pre regióny s rôznou hospodárskou štruktúrou. Ukazuje veľkosť rizika, nie hotový cenník na ďalší rok.

Rodinný rozpočet môže prísť o vyše 130 eur mesačne

Rozsah potenciálneho zásahu ukáže jednoduchý redakčný prepočet. Predstavme si domácnosť, ktorá na bývanie, potraviny, dopravu a ostatné výdavky minie 1 500 eur mesačne. Ak by sa jej spotrebný kôš zdražil o spodnú hranicu stresového scenára, teda 5,37 %, rovnaký životný štandard by ju stál o 80,55 eura mesačne viac. Pri 9,08-percentnom raste by rozdiel dosiahol 136,20 eura mesačne. Za celý rok ide približne o 967 až 1 634 eur.

Ani tento prepočet nie je prognózou. Predpokladá, že domácnosť nakupuje rovnaký tovar a ceny všetkých jej výdavkov kopírujú regionálny priemer. Reálna skúsenosť bude závisieť od spôsobu vykurovania, príjmu, spotreby auta aj podielu potravín na rodinnom rozpočte.

Druhý model ukazuje rozdiel medzi burzou a domácou faktúrou. Rodinný dom so spotrebou 15 MWh plynu ročne by pri čisto komoditnej cene 60,10 eura za MWh spotreboval plyn s burzovou hodnotou 901,50 eura. Pri cene 83 eur by hodnota rovnakého objemu stúpla na 1 245 eur – rozdiel predstavuje 343,50 eura ročne.

Domácnosť však túto sumu nedostane automaticky na faktúru. Dodávateľ môže mať plyn nakúpený vopred a konečná cena obsahuje aj distribúciu, prepravu, fixné poplatky a dane. Prepočet iba ukazuje tlak, ktorý vznikne, ak vysoké veľkoobchodné ceny pretrvajú a premietnu sa do budúcich regulovaných období.

Freepik

Slovensko neohrozuje iba plynový kotol

Plyn na Slovensku neslúži len na vykurovanie domov. Spotrebúva ho priemysel, teplárne, výrobcovia stavebných materiálov, chemický sektor aj potravinárstvo. Je tiež dôležitou surovinou pri výrobe hnojív. Rast burzovej ceny preto môže zdražiť produkty domácnostiam, ktoré plyn priamo vôbec neodoberajú.

Prepojenie s elektrinou je ďalším problémom. Cena elektriny na európskom veľkoobchodnom trhu sa často odvíja od najdrahšieho zdroja potrebného na pokrytie dopytu. Ak sú ním plynové elektrárne, drahší plyn dokáže vytlačiť nahor aj elektrinu.

Európa má oproti roku 2022 väčšie dovozné kapacity LNG a spotrebúva menej plynu. Zároveň však vstupuje do zimy so zásobníkmi naplnenými približne na 70 %, čo je podľa analýzy Reuters Breakingviews mimoriadne nízka úroveň. Studená zima by mohla zvýšiť európsky dopyt približne o 30 miliárd kubických metrov.

Najbližšie mesiace preto nerozhodne iba aktuálna cena na burze. Kľúčové budú počasie, dostupnosť LNG, stav zásobníkov a dĺžka výpadkov dodávok. Slovenské domácnosti nemusí zasiahnuť skok faktúry zo dňa na deň. Ak však drahý plyn pretrvá, účet sa môže ukázať v cenách takmer všetkého ostatného.

Čítajte viac z kategórie: Novinky