V nasledujúcom článku boli použité materiály TASR.

Čína vo štvrtok oznámila, že je pripravená rozšíriť praktickú spoluprácu s ruskou armádou, čo je ďalším signálom prehlbujúcich sa vzťahov medzi dvoma autoritárskymi mocnosťami. Vyhlásenie prišlo krátko po návšteve čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga v Moskve, kde sa zúčastnil na vojenskej prehliadke pri príležitosti 80. výročia ukončenia druhej svetovej vojny v Európe.

Čínske ministerstvo obrany reagovalo na otázky o vojenskej spolupráci s Ruskom vyhlásením, že partnerstvo medzi oboma krajinami funguje na vysokej úrovni. „Čínska armáda je pripravená spolupracovať s ruskou stranou na ďalšom prehlbovaní strategickej vzájomnej dôvery, posilňovaní komunikácie a rozširovaní praktickej spolupráce,“ uviedol hovorca ministerstva Ťiang Pin.

Vyhlásenie podčiarkuje dlhodobý trend zblíženia medzi Pekingom a Moskvou, ktoré sa ešte viac zintenzívnilo po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022. Hoci Čína deklaruje neutralitu v konflikte, jej kroky na medzinárodnej scéne sú vnímané ako skrytá podpora Moskve, najmä čo sa týka ekonomických vzťahov, výmeny technológií a politickej legitimity.

Návšteva Si Ťin-pchinga v Moskve vyvolala kritiku

Cestu čínskeho prezidenta do Moskvy vníma Západ ako symbolické gesto podpory Rusku v čase, keď je krajina izolovaná sankciami a vojensky zaangažovaná na Ukrajine. Spojenci Kyjeva obvinili Peking z toho, že pomáha Moskve obchádzať sankcie a udržiavať režim Vladimira Putina ekonomicky pri živote.

Si Ťin-pching však vo vyjadreniach po stretnutí s Putinom zdôraznil, že vzťahy medzi Čínou a Ruskom prinášajú „pozitívnu energiu do rozbúreného sveta“. Obaja lídri sa zhodli na odpore voči „hegemonickému zastrašovaniu“, čím nepriamo kritizovali Spojené štáty a ich spojencov, ktorí podporujú Ukrajinu vojensky aj finančne.

U.S. Army/Markus Rauchenberger

Putin návštevu označil za tradične srdečnú a priateľskú a Si Ťin-pchinga opísal ako svojho osobného priateľa, čím opäť demonštroval silné väzby medzi oboma režimami.

Rastúce geopolitické napätie

Vyhlásenia o vojenskej spolupráci prichádzajú v čase, keď geopolitické napätie medzi Východom a Západom rastie. Spojené štáty a Európska únia opakovane varovali Čínu, aby nepodporovala ruskú vojenskú mašinériu, ani priamo, ani nepriamo. Akékoľvek zistenia o dodávkach zbraní, technológií alebo spravodajských informácií by mohli viesť k sankciám voči čínskym firmám.

Peking však svoj postoj dlhodobo opisuje ako „aktívnu neutralitu“, pričom deklaruje, že sa snaží podporovať mierové riešenie konfliktu. Kritici to však považujú za falošnú rovnováhu, pretože Čína sústavne posilňuje strategické väzby s Moskvou a zároveň neodsúdila inváziu na Ukrajinu.